Nie je normálne, že ľudia, ktorí sú obvinení sa nachádzajú vo vedení nášho štátu a namiesto budovania ho ničia a obracajú na svoj obraz. Politika, špina, intrigy, podrazy, pomsta, omerta, útok na médiá, rozvrat kam sa človek pozrie. Choďte do čerta.
Vyzeráte ako traja králi; prvý z nich drží v ruke eurofondy s verejnými financiami, aby nimi mohol nakŕmiť svojich ľudí, druhý má bič na policajtov a sudcov a ten tretí nám prináša jedálny lístok a povolenky na lov medveďov a vlkov. Keď už som pri tom, tak kapustnica by mohla byť považovaná za typicky slovenské národné jedlo, čo poviete. No ale poďme späť k tej našej podarenej karaváne, ktorú ľud pozval na hradný vŕšok. Prvý sa nesie na koni, na sedle má pripevnené brašny s peniazmi z EÚ a na hlave napoleonský klobúk s ruským znakom, ten druhý sa kníše na ťave, na hrbe má prehodenú prezidentskú zástavu a na tvári úsmev, ktorý vraví: dúfam, že ma zvolíte za prezidenta, veď som aj pekný, aj múdry a za nimi s miernym odstupom trieli na somárovi tretí kráľ, rozdáva bozky a na sedle má pripevnený kompas, aby mu ukazoval všetky štyri svetové strany, ale ani to mu nepomáha a somár si ide kam a kedy chce, väčšinou podľa čuchu nasleduje tých dvoch.
Mám sen. I have a dream. Vidím Slovensko šťastné. V tom sa s terajším arcipremiérom zhodujeme, len je tam taký malý detail. On vidí šťastných iba „našich ľudí“ a ja všetkých; aj našich aj vašich, mladých či starých. Problém je v tom, že oba pohľady sú nereálne. Ich ľudia nebudú nikdy úplne šťastní, lebo nemajú dna a ako vraví básnik: nik nie je vo všetkom šťastný, no a moji drahí spoluobčania sú natoľko nešťastní a rozhádaní, že si už ani nepamätajú, prečo sa vlastne hádajú, ale pokračujú v tom len kvôli zásade „nemôžem prehrať“. Téma šťastia je ošemetná vec a „muška jenom zlatá“. Tak napríklad ja; rodina mi robí radosť, ale tento triumvirát zahľadený do Ruska už nie.
Dávam politiku stranou a brnkám si na gitare melódiu od Israela Kamakawiwóoleho Somewhere over the raibow a myslím na Vianoce. Vianočné darčeky pre päť vnúčat som už objednal, len dúfam, že tých sľúbených 300 eur dôjde. Došli mi aj vonné tyčinky, musím ísť kúpiť. Zapálim sviečku, toto novembrové počasie sa podobá na apríl, chvíľami prší, sneží, potom sa na chvíľu ukáže slnko a tak dookola. Prepínam na Čardáš dvoch sŕdc a myslím, že som konečne trafil ten rytmus a idem: ja by som ťa dievča ľúbil...
