Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Pozerám cez okno, starý orech so zvesenými konármi sa kníše vo vánku, je ráno. Drozd cupitá po tráve a raňajkuje, potom vyskočí na plachtu zakrývajúcu pieskovisko a kúpe sa vo vode, ktorá zostala po včerajšom daždi. Vnára hlavičku do vody a máva krídlami, znovu a znovu, potom odlieta, ako duša mojej milej zanechajúc ma v žiali. Zranená duša smúti, niet úniku. Uvidím ťa niekedy? Drozd nepozná moju bolesť, ani ja tú jeho. Idem si uvariť kávu.
