Spoločnosť je opäť polarizovaná. V rodinách, na pracoviskách, v krčmách sa vedie čoraz ostrejšia diskusia, kto je či nie je dobrým kandidátom, kresťanom, občanom a perspektívne prezidentom. No nestretnete sa takmer s jednou naozaj vecnou diskusiou. Tá už dlhodobo chýba aj v politických debatách, či na iných platformách kde by to človek aspoň trošku očakával. Často sú to len súvahy domnienok, ohováračiek, nepodložených tvrdení, či obyčajných sympatií-antipatií k danému kandidátovi. Bulvár skrátka diktuje všetko. A naša voľba je často len pocitová. Nemalú mieru viny na tomto povrchnom vnímaní majú aj sociálne média. Často nimi kandidáti útočia len na prvú signálnu sústavu voličov. Používajú rafinované heslá a skratky a čím sú viditeľnejšie ich pop up reklamy, tým sú údernejší. Nedávno som na túto tému videl film Brexit. Vychádza z reálnych situácií a krásne ilustruje skutočnosť, čomu všetkému dokážeme uveriť, keď je v spoločnosti naakumulované dlhoročné napätie a spor medzi jednotlivými vrstvami. Dominic Cummings (hlavný politický stratég kampane UK LEAVE) geniálny sociopat chce poraziť stuchnutý establishment a nastoliť novú politickú éru. Možno aj dobrý úmysel až na to, že pre Cummingsa to je celé len akási hra. Nový systém bez akejkoľvek ídei, bez akejkoľvek filozofie, pravidiel a o zodpovednosti ani nehovoriac. Inými slovami chaos. Ak sa k tomu pridá populizmus a chlapci z Cambridge Analytica so svojimi šikovnými FB algoritmami, úspech je zaručený. A čo potom...? Ako píšem tento článok dozvedám sa správu, že britskí poslanci odmietli možnosť odchodu Británie z EÚ bez dohody. Bravó... Britskí občania môžu zas „pokojne“ spávať...
Ale čo potom?....
Ale prečo o to píšem? Pretože existuje aj paralela s domácou politickou scénou. Práve som dopozeral poslednú prezidentskú debatu. Kotleba chce vystúpiť z NATO, Harabin chce s Európskou úniou spolupracovať len na hospodárskej úrovni a podobné populistické reči. Ale čo potom?... To už novodobí „spasitelia“ a „otcovia národa“ nevedia. Tak ako to v Británii po referende nevedel ani Boris Johnson, ktorí sa pár dní, zrejme po omamnej opici prebal do úplne inej reality. Ľudia ktorí volajú po takejto zmene často ponúkajú len radikálne riešenia. Často neuvážené. Často riešenia, ktoré rozdeľujú spoločnosť na dva tábory. Často riešenia ktoré útočia na minoritné skupiny. Formulujú ich bez seba menšieho zaváhania, žeby sa prípadne mohli aj mýliť. Cieľ je len jeden: Polarizovať spoločnosť a rozbiť elektorár na márne kúsky. Lebo my sme tí ktorí doplácajú. Lebo my sme tí ktorým bolo ublížené. Lebo my sme tí ktorí nastolia poriadok. Ale čo bude potom?... Na túto otázku vám ani jeden z nich neodpovie!
Za Boha za národ ale hlavne proti LGBT
Ďalšia z populárnych populistických polemík ktorej sa nevyhla ani prezidentská kampaň. Keď už nie je aktuálna tzv. maďarská karta, ani rómska. Keď k nám neprúdia „davy migrantov“ (veď prečo by na Slovensko vlastne chodili?) ešte stále môžeme vytĺcť čo to na lesbách, gejoch a celej LGBT komunite. Katolícki kňazi verejne a permanentne útočia na „mor“ liberálnej politiky ktorý vraj rozvracia tradičné rodiny a ničí naše rokmi budované a pevné hodnoty. A samozrejme za všetko môže diktát Bruselu. Homosexuáli deti vychovávať nemôžu, ale ožratí a tyranskí rodičia áno. Tam problém nie je. Lebo to je tradičné! Lebo tak to bolo vždy! Lebo homosexuáli sú vraj chorí a treba ich liečiť...Láska k blížnemu ako vyšitá. Inak mimochodom, v čom je iný mentálny svet takto zmýšľajúcich kňazov, ktorí chrlia vo svojich kázňach síru a ĽSNS na čele s Mariánom Kotlebom, ktorý zas netají svoj obdiv k národnému socializmu? Ja žiaden rozdiel nevidím. Vy áno? Takže na jednej strane barikád tradícia, konzervativizmus, guláš, pivo a nedeľná sv. omša a na strane druhej liberalizmus, bratislavská kaviareň, hipsteri, dobrá káva z Ekvádoru a nedeľný dobrý trh z eko-bio fariem, ktoré frčia na permakultúrach. Chápem, viem že jedna časť spoločnosti provokuje tú druhú a rovnako naopak. Jednej veci ale skutočne nerozumiem. Prečo si konzervatívne krídlo osvojí kandidátov ako Marián Kotleba či Štefan Harabín. Čím im títo kandidáti imponujú? Prečo ich neosloví viac Fero Mikloško, ktorí na to ideovo aj hodnotovo spĺňa všetky predpoklady? Tejto veci naozaj nerozumiem. Alebo len stačí ľudáctvo a priblblý úsmev sľubujúci lepšie zajtrajšky? Či je to skôr dostatočná miera promile v krvi? „Ten je náš, ten s nami aj vypije, keď bude treba...“ A hlavne keď ide o národ a o Boha nech je to aj diabol prezlečený za svätca...
Centrum vs. periféria
Samozrejme aj dlhodobé neriešenie ekonomických rozdielov medzi regiónmi nesie nemalú mieru viny na súčasnom stave. Keď sa niekde v Krupine po parlamentných voľbách ľudí pýtali prečo volili Mariána Kotlebu, všetci unisonu odpovedali: „Veď iný politik tu ani nebol“. Aj to názorne zobrazuje súčasnú realitu. Ak na východe, juhu či severe nič nie je. My tam pošleme „našich“ a tí to s radosťou minimálne dobre rozkradnú. Výsledok: kľačiaci a zúfalí farmári v uliciach Bratislavy, na ktorých sa Bratislava z vrchu pozerá. A aj im fandí, ale len do chvíle, kým ich farmári príliš dlho neobmedzujú svojimi traktormi v uliciach. Stretnutia, obchody a prachy predsa nepočkajú. A chlieb aj tak lacnejší nebude... Obraz ktorý krásne ilustruje to, ako je spoločnosť rozdelená. Rozdiel medzi centrom a perifériou narastá a problémy sa dlhodobo prehlbujú a neriešia. Rovnako intenzívne ale narastá aj miera individualizmu voči spoločenskému záujmu. A to je alarmujúce a opäť ideálne prostredie pre populistov a šovinistov, ktorí prídu, zaplatia pol deci a guláš k tomu. A v takej krajine už každý môže byť prezidentom či predsedom vlády. V krajine neobmedzených možností. Stačí keď prejaví záujem a získa sympatie ľudu a štedrých donorov. To všetko ostatné je irelevantné. Dôležitý je náš kandidát. Je to veľmi zlý trend, ktorý treba zastaviť a zodpovednosť za tento stav nesieme my všetci. Aj kávičkári, aj farmári, aj kňazi aj voľnomyšlienkári. Všetci.
Mentálny svet
Každý má samozrejme právo vyjadriť svoj názor. Medzi základné občianske práva, patrí aj právo voliť. Ale neverme populistom a vševedkom. Voľba je aj o osobnej zodpovednosti vybrať si dobre. Zodpovedné konanie je také, pri ktorom uvažujeme, analyzujeme, porovnávame, ale hlavne kriticky myslíme. Nebudem hovoriť koho máte či nemáte voliť. Do môjho mentálneho sveta Kotleba ani Harabin jednoducho nepatria. Prvý menovaný hlavne z ideologického dôvodu. Nemôžem preboha akceptovať v prezidentskom úrade niekoho, kto sa otvorene hlási k princípom národného socializmu a na otázku, čo by urobil ako prvé v prezidentskom úrade odpovedá slovami, že zvesí vlajky EU a túži po vodičskom oprávnení skupiny C (asi zrejme aby mohol v budúcnosti obsluhovať tank) Toto treba jasne a zreteľne pomenovať ako zlo a zlo nesmierne nebezpečné pre celú spoločnosť! A čo sa týka Štefana Harabina. Je to kandidát, ktorý je morálne a aj ľudsky absolútne zdiskreditovaný. Slováci a Slovenky majú asi naozaj krátku pamäť. „Pôjdeš do basy ty hajzel..“ Kauza Tipos vs. Lemikon - cyperskej schránkovej firme (majitelia neznámi) kde Slovensko vyplatilo 485 miliónov korún. Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu vymenil v päťčlennom senáte troch sudcov, čo mohlo mať vplyv na verdikt. V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi Štefanom Harabinom a narkobarónom Bakim Sadikim. Kauza Duckého zmenky (2001-2015): 350 miliónov českých korún...Dovolací senát pod vedením Štefana Harabina zrušil všetky doterajšie rozsudky, ktoré bývalého finančného riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Ivana Maroša poslali do väzenia. Celkom popisne niektoré kauzy zosumarizoval vo svojom článku Peter Žuffa: https://www.facebook.com/zuffap/posts/10217940121596579
A len na záver pre konzervatívneho katolíckeho voliča. Je vám známa aj tá skutočnosť, že Štefan Harabin ako sudca socialistického okresného súdu v 80. rokoch odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne františkánskeho kňaza Bystríka Janíka zrejme v politicky motivovanom procese? Nie? Tak googlite alebo navštívte archívy ÚPN...
Ostáva už len veriť a dúfať, že sa pri voľbe prezidenta SR budeme správať zodpovedne. Toto nie je reality show v ktorej si vyberáme najväčšieho exóta spomedzi všetkých. Ide o voľbu hlavy štátu ktorá nás ma reprezentovať doma aj v zahraničí. Kto tou hlavou nakoniec bude, opäť napovie veľa aj o nás samých a o našej krajina.
Tak dobrú voľbu, Slovensko!
