Nie som zástancom konšpiračných teórií a nikdy nim nebudem. Ak sa v Turecku nejaký puč predsa len pripravoval prezident ho musel veľmi rýchlo odhaliť. Namiesto toho aby zasiahol včas, počkal a využil situáciu aby ešte viac posilnil svoju pozíciu. Erdoğan sa predviedol ako majster manipulácie a dokonale zmiatol celý svet.
Nedávno som mal zopár príležitostí navštíviť Turecko. Dokonca len pred mesiacom som sa vrátil z Istanbulu. Aj tu platí známa floskula, že všetko je iné priamo na mieste ako v miestnych médiách. Istanbul ma očaril svojou nádherou, krásou svojich parkov, verejným priestorom, históriou, jedlom, kultúrou a obyvateľmi. Ani nie týždeň po mojom návrate exploduje na letisku bomba a o mesiac je v krajine prevrat. Zvláštny pocit a asi veľké šťastie nebyť na nesprávnom mieste v nesprávny čas.
Recep Tayyip Erdoğan vládne v Turecku tvrdou rukou, nenávidí Kurdov a ostatné menšiny a zničí každého politického oponenta. Po mojom príchode do Istanbulu visel na každom plote, stĺpe, okne metra a to mi pripomenulo časy dávno minulé, keď nám podobne vešali Husáka kde sa len dalo. Spomínam si na jeden večer na hotelovej izbe kedy v miestnej televízií bažanti skladali vojenskú prísahu. Ich rodičia plakali od dojatia a boli hrdí na synov národa. Takisto mám v pamäti oslavy 563.výročia dobitia Istanbulu na ktorom prezident burcoval 2 mil. dav a rozdával červený polmesiac na paličkách. Potom sme si urobili výlet na Princové ostrovy- deväť ostrovov situovaných juhovýchodne od Istanbulu v Marmarskom mori ktorí v minulosti slúžili na luxusnú izoláciu nežiaducich dedičov na otomansky trón. Poskytli dokonca exil i Leonovi Trotskému, keď bol vyhostený zo Sovietskeho Zväzu. Na jednom z nich sme sa zastavili a chvíľu pobudli. Po vystúpení z lode sa nám naskytol bizarný obraz. Po pravej strane typické ostrovné taverny, palmy a zmrzlina a po ľavej, vojenská základňa. Osemnásťroční chlapci v plnej poľnej v guľometných hniezdach potiaci sa pri teplote 30 stupňov. Kasárne s detskými ihriskami a návštevnými hodinami. Nechápal som a kládol som si otázku, načo tento cirkus? Teraz už chápem. Keby len tí chlapci pred mesiacom vedeli čo ich čaká...
V Turecku mám aj dobrého priateľa s ktorým si pravidelne dopisujem. Keď sme sa stretli pred rokom, neskrýval sklamanie a obavy s Erdoğanovej politiky. Podľa jeho slov mala byť v Turecku do piatich rokov občianska vojna. Bral som to vtedy na ľahkú váhu a oponoval, veď čoskoro budete v EU... Naivná predstava. Haydar sa nemýlil a jeho vízie sa naplnili oveľa skôr. Dnes už z obavy o svoju prácu a život radšej nič kritické nepíše. Aj toto je realita demokracie v dnešnom Turecku na ktorú sa nedávno odvolávali európski predstavitelia.
Krajina je na pokraji veľkého kolapsu. Erdoğan rozohral veľmi nebezpečnú partiu v ktorej ide o veľa. Uvidíme či niekto zastaví jeho mocenský plán. Nateraz je zrejme každému jasné, že sa rodí nový diktátor. Pre Európu a západný svet je to veľmi zlá správa a bude znamenať zásadnú zmenu v ťažko skúšanom regióne.
