Doposiaľ sme nadávali na elektorát babiek demokratiek a deduškov demokratov. Ale čo za elektorát nám to na Slovensku vyrastá? Prvovoliči hajlujúci na futbalových zápasoch, či lenivá lúza, ktorá býva doma u rodičov, nepôjde sa zamestnať, lebo sa to vraj neoplatí, a prečo by aj, keď zlodejina po vzore "najmocnejších" vynáša oveľa lepšie. Ale zdá sa, že neonacisti lovia už aj v iných vodách.
Bohužiaľ, sprivatizovali sme politiku. Založili v nej s.r.o-čky a akciovky. Nechali lúzu zastávať najdôležitejšie pozície v štáte. Lebo politika je vraj špinavá a nám sa do toho bahna veru nechce. Oni sa však nepýtajú, konajú pudovo a hlava-nehlava zápasia o korisť. My sme prestali veriť v dobro a stratili vieru, že niekto to ešte dokáže myslieť úprimne.
Áno, generácia 89-teho prudko zaváhala. Šimečka, Zajac a spol. to dnes otvorene priznáva. To, že s vrcholovou politikou nechceli mať nič spoločné, využili ľudia ako Mečiar, Slota a mnohí ďalší. Dnes sa spoločnosť ocitla vo veľkom sociálnom napätí, ktoré dlhodobo vytvárali nezodpovední, arogantní a diletantskí politici svojou politikou. A v tomto pláne išlo o programové vytváranie takéhoto napätia, pretože keď sa sociálne skupiny hašteria a nenávidia, zostáva priestor na kamufláž a kšeftíky. Raz sú to Rómovia, potom utečenci a kto príde ďalší? Židia, alebo Maďari? Dnes už aj Róbertovi Ficovi musí byť jasné, že to prehnal na plnej čiare.
Zo svojej neschopnosti spravovať veci verejné, viníme vždy tých ostatných – zväčša minoritu, ktorá sa nedokáže brániť. Nie sme schopní sebareflexie. Tieto voľby nie sú víťazstvom žiadneho racionálneho a demokratického občana, ktorý verí v humanistický pokrok tejto civilizácie. Sú víťazstvom niekoho úplne iného, niekoho, kto v civilizovanom svete 21.storočia nemá čo robiť. Preto ma nezaujíma kto na Slovensku vládu zostaví, kto v nej bude premiérom či ministrom obrany. Táto krajina zlyhala. A zlyhala na plnej čiare!
Pred tromi rokmi získali neonacisti VÚC, dnes sú v parlamente, čo bude o ďalšie 4 roky? Budú sa naše deti učiť v školách o dobrom pánovi farárovi Tisovi?
Mnohí z vás argumentujú príslovím, že žiadna kaša sa neje tak horúca ako sa navarí. Vraj príliš zveličujeme a ono to nakoniec nebude až také zlé. Na to vám zvysoka kašlem! Nacista je nacistom a vždy ním bude, aj keď ho nazvete umierneným radikálom.
Ďalší hovoria, že ich situácia vôbec neprekvapila a dala sa očakávať. Mňa prekvapila, priam šokovala. Aj keď niektorí (medzi nimi napr.aj Andrej Bán) na príliš podceňovaný volebný potenciál radikálnych extrémistov dlhodobo upozorňovali. Všetci sme po sobote vytriezveli. Príliš sme sa sústredili na žabomyšie vojny tipu: Ktorú politickú stranu z pravého politického spektra pôjdeme voliť a prečo? To, že nám, spoza chrbát, spravili neonacisti v krajine takmer politický puč, si nik ani len nepripúšťal. A to považujem za zásadnú chybu a aj svoje osobné zlyhanie.
Chápem všetky argumentácie typu, že rómske etnikum nie je prispôsobivé, že je problémové, že sa s ním nedá spolunažívať. Áno, ale čo sme spravili za 26 rokov preto, aby sa situácia zlepšila? Aby sme Rómov integrovali, pochopili ich kultúru, dali im možnosť zamestnať sa či vzdelávať? Latentný rasizmus je hlboko v nás, to že nejaká televízia prispeje deťom z osady na lyžiarsky zájazd, situáciu nezlepší. My sme zaviedli nesystémové opatrenia, ktoré umožňujú zneužívať sociálny systém, konať trestné činy a priestupky bez akýchkoľvek sankcií. Nikto sa nepýta našich vlád a ministerstiev, čo urobili preto, aby sa problém neeskaloval? Nie, na vine sú oni, lebo sú neprispôsobiví, ale nie je to presne naopak? Veď my máme všetky prostriedky nato, aby sa prispôsobili. Nestane sa to za rok ani za dva, chce to čas a systémové riešenia a nie rezervácie do ktorých chodíme na exkurzie.
Dôležité je si ale uvedomiť, že žiadnej vláde zatiaľ nešlo o to aby sa problémom zodpovedne zaoberala. A práve preto, prišiel na rad Kotleba. On riešenia má. Radikálne, nehumánne, šovinistické, ale má. Ak ale pôjdeme touto cestou, nemáme v Európe čo hľadať a treba to povedať nahlas.
Ok, stalo sa. A asi aj dobre že sa stalo, lebo pravda o stave našej spoločnosti sa nám zjavila v plnej nahote. Máme náckov v politike, Kolára so svojimi milenkami v tichej opozícií a Slovenskú národnú stranu vo vypranom fraku so starými insígniami a teplým vzduchom opäť na predaj. Politická elita sa nám zjavila v plnej paráde. A preto relevantná otázka: Má vôbec táto krajina ešte k dispozícií relevantné politické elity ktoré by neboli zdiskreditované? Moja odpoveď: má, ale veľmi, veľmi málo a to zďaleka, zdá sa, nestačí.
Ale späť k neonacistom v slovenskom parlamente. Takisto sa dá argumentovať štýlom, veď čo? Veď sú aj v Maďarsku či Francúzsku... Dnes sú v parlamente, o pár rokov budú vo vláde a ktovie, možno nám raz vystroja aj nejaký pogrom na Spiši.
Táto krajina si koledovala o poriadnu facku. Dostali sme ju. Či sa z nej poučíme, alebo nie, je na nás. Ak však budeme stále vnímať politiku ako niečo nečisté a svinstvo, s ktorým nechceme mať nič spoločné, prídu ďalší Kotlebovci. Ak naše životy budú len o našich „malých biznisoch“, o našom nezáujme a o našej ľahostajnosti k veciam verejným, bude tento politický marazmus pokračovať a naberať na intenzite. Nemajte obavy, sú ešte mnohí, čo čakajú na svoju príležitosť. A tieto voľby im ukázali aj to, ako ľahko sa to dá.
Po voľbách som vyhlásil, že táto krajina prestáva byť mojim domovom. Nedokážem akceptovať 14 vyholených hláv v parlamente. Hanbím sa za túto politickú reprezentáciu, pretože je aj mojou reprezentáciou. Buď sa teda spamätáme a začneme opäť veriť v politiku a robiť všetko preto, aby zásadné funkcie v štáte a v samospráve zaujali zodpovední, erudovaní a neskorumpovaní politici, alebo to zabaľme, zhasnime za sebou svetlo a blúďme ďalej v tme.
