Rozprávkyo obyčajných ľuďoch.o ich neobyčajných osudocho láske o smrtio všetkom, čo je medzi týma o všeličom, čo je okolo nás Zoznam autorových rubrík: rozprávky, aj nerozprávky
To tu už bolo, aj to tu už bolo, čo tu ešte nebolo? Takto tuho rozmýšľali dramaturgovia istej nemenovanej televízie. Ako zvýšiť sledovanosť, pretože bez sledovanosti nebudú reklamy a bez reklám nebudú peniažky. A peniažky mali títo páni veľmi, veľmi radi - ako ostatne každý.
O zlomyseľnej kobylke Zišli sa hmyzie rody z celého sveta, a Hmyzí kráľ, Titanus giganteus predostrel takýto problém :Ľudia, napriek svojej nízkej rozmnožovacej schonosti, dosiahli úplnú nadvládu nad svetom. Chcú nás zničiť, vyhubiť, a celú Zem zabrať len pre seba. Sme v prevahe!
Žil Jano v maličkej dedinke, takej malej, že ani meno nemala. Bývali v drevenici v ktorej sa ešte Janov otec narodil, ale Jano sa o dom staral, šindle ktoré doslúžili za nové vymenil, čo bolo treba, natrel a jeho drevenica bola taká krásna, že si ju všetci turisti, čo sa sem zatúlali fotili.
Žil raz jeden vynálezca, a toho každú chvíľu niečo napadlo. Raz užitočné, raz menej, až raz vymyslel čosi, čo nikto nechcel.
Žili si v pralese opičky, jedli banány a nemali sa zle Až si jeden žiačik skrátil cez les cestu do školy. A pretože sa ponáhľal, vytratil z tašky šľabikár. Zodvihla ho najšikovnejšia opička, a dovtedy v ňom listovala, až pochopila čo znamenajú tie čudesné značky. Naučila sa čítať!
Nikam nepôjdem, povedal si Jano Vajce. Tu zostanem, na dedovej roli budem pracovať, zväľaďovať rodnú postať! A ako vymyslel, tak aj urobil. Ale čo sa nestalo. Vyzrie raz ráno Jano z rodnej chalúpky, a dedovej role niet. Namiesto nej šedivá, betónová kocka stojí, jeden kilometer dlhá, druhý široká. Bez môjho dovolenia? rozhneval sa Jano, a šiel sa opýtať ako je to možne. I vysvetlili mu, že v tejto krajine je možné všetko, a ak chce, môže sa súdiť.
