S hygienou to vždy bývalo na vojne slabé. Hovorí sa, že vojna urobí z chlapca chlapa a správny chlap má smrdieť. Neviem síce, či to o tom správnom smrdiacom chlapovi je pravda, ale skúste na vojne nesmrdieť, keď máte iba 3 sady prádla (jednu na sebe, druhá sa ešte nevrátila z vojenskej práčovne a tretia tam už odišla), ktoré môžete vymeniť v najlepšom prípade iba raz za týždeň, keď Vás každé ráno i v 20 stupňových mrazoch vyženú na rozcvičku, kde sa dobre spotíte, potom sa môžete iba trochu narýchlo ošpliechať v hrante so studenou vodou a celý deň následne strávite v páchnucej prepotenej uniforme, aby Vám raz za týždeň v sobotu láskavo povolili expresne sa na povel v jediných hromadných sprchách v kasárňach pre 600 slúžiacich vojakov a absolventov umyť.
Teplá voda nám teda skutočne chýbala a jej akútny nedostatok nás prinútil tvorivo, rázne a nekompromisne konať. Naše kasárne boli vo výstavbe, všade sa bez dozoru povaľovali hromady stavebného materiálu všetkého možného druhu a tak sa nám raz podarilo zo staveniska do nášho dreveného baráčika nenápadne premiestniť novučičký sprchovací kút (na vojne sa nikdy nekradne, na vojne sa vždy iba premiestňuje), pôvodne určený pre nejaké dôstojnícke pracovisko. Poskladali sme sa ešte na vodoinštalačný a elektroinštalačný materiál, pripojili sprchovací kút na náš 120 litrový elektrický ohrievač a svojpomocne sme si tak na našom baráčiku na umyvárni zriadili to, čím sa civilné objekty v oblasti hygieny vždy odlišujú od vojenských kasární.
Náš malý odlúčený útvarček mal 10 vojakov, 7 absolventov a 6 vojakov z povolania. Dôstojníci boli starí prepití ožrani, ktorí už vedeli svoje, chceli mať už iba svoj kľud a zbytočne nás teda bezdôvodne nepreháňali, aby sa im to nejako nevrátilo. Podľa svojich možností nás zbytočne nebuzerovali a my sme im za to nerobili zle. Medzi nimi a nami bol preto potichu obojstranne vyhlásený a vzorne dodržiavaný strategický pakt o vzájomnom neútočení, trvalom prímerí a ozbrojenej neutralite. Jedinou výnimkou z tejto vojenskej idyly bol najmladší z nich - nadporučík Vojnarovič, ktorý práve skončil vojenskú dvojročnú dôstojnícku školu (DéDéEšku), bol plný elánu a dostal nás sedemnástich na základný výcvik na starosť.
Bolo to také typické mladučké zelené vojenské ucho s nagélovanými vlasmi, ktoré si z dôstojníckej školy pamätalo iba toľko, že na podriadených sa musí vždy riadne revať, obzvlášť vtedy, keď sú to vysokoškoláci a má pred nimi komplexy menejcennosti. Jeho tatíčko bol vysoký vojenský funkcionár niekde na Generálnom štábe v Prahe a tak synáčikovi vybavil teplú zašiváreň u nás na našom bezproblémovom útvarčeku niekde pri Tábore iba 80 km od Prahy, odkiaľ si mohol bez problémov každý víkend a po večeroch i niekoľko krát do týždňa zaskočiť domov k mamičke.
Nadporučík sa vyžíval v nácviku poradovej prípravy a v používaní plynových masiek a tak sme dlhé hodiny v zovretých radách v kanadách nacvičovali poradový krok na buzerplaci a v prestávkach medzi poradovou prípravou sme si neustále nasadzovali plynové masky na čas. Sústavne kontroloval naskladané komínky zeleného vojenského prádla v našich plechových vojenských skrinkách, či sú presne naukladané do predpísaných pravých uhlov, či sú všetky gombíky pevne prišité a či sa vždy kanady dostatočne lesknú.
Kanady sa leštili čiernym vojenským leštidlom na obuv, ktoré ich síce i zablatené priviedlo do stavu, že sa leskli ako psie gule (ospravedlňujem sa za autentický vojenský výraz), ale premokaniu vody z topiaceho sa snehu alebo riedkeho blata na cvičisku cez švíky nedokázalo zabrániť. Leštidlo sa preto v plechovke nahrievalo nad plameňom, aby sa roztopilo a následne sa s ním po prechode do tekutého stavu zalievali všetky švíky kanád, prípadne sa na ich impregnáciu používal špeciálny impregnačný olej, fasovaný pri nástupe na vojnu a predávaný v Arme (predajňa základných potravín a drobného spotrebného tovaru v kasárňach) v štvorčlennej sade malých spojených bielych plastových vrecúšok veľkosti zhruba dvoch tretín zápalkovej krabičky, tvarom i veľkosťou absolútne verne pripomínajúcich vtedajšie dobové zelené jednorazové vrecúška na brezový šampón na vlasy.
Blížil sa koniec roku, útvarček pod vplyvom neustále pracujúceho elektrického ohrievača prekročil plánovanú a povolenú spotrebu elektrickej energie a začalo sa obdobie rázneho a nekompromisného šetrenia. Na chodbe i na PVS sa vyskrutkovala každá druhá žiarovka, televízor sa smel zapínať iba počas schválených televíznych novín, v teplej vode sa na našej umyvárni v novučičkom sprchovacom kúte smeli okúpať iba tí, čo mali práve po 24 hodinovej službe a nadporučík Vojnarovič po ich okúpaní osobne visiacim zámkom uzamykal a pečatil hlavný uzáver vody pred elektrickým ohrievačom. To mu však samozrejme nijako nebránilo v tom, aby sa sám v tej teplej vode provokačne neumýval, aby si vo svojej garsónke v Tábore znížil náklady na bývanie, pričom my sme mohli pri počúvaní zvukov špliechajúcej teplej vody iba bezmocne škrípať zubami.
A tak ma raz pod vplyvom jedného môjho zážitku z internátu vysokej školy, keď som si ráno rozospatý a spoločensky unavený po ťažkom a náročnom večeri splietol zubnú pastu Erilex s penivým krémom na holenie Barbus a následne nechápavo v umyvárni vyfukoval a vypľúvajúc tupo sledoval vznášajúce sa ukážkové vzorky bublín, napadlo ako prevychovať nadporučíka Vojnaroviča a odnaučiť ho umývať sa v našej teplej vode.
V sprchovacom kúte nebola žiadna odkladacia polička, mydlá i jednorazové sáčky so šampónmi sa ukladali hore. A keď už bol človek dobre namydlený, so zatvorenými očami siahol proste hore, vzal si svoj vrecúško, odhryzol rožtek a vytlačil si obsah na hlavu.
Hneď v nasledovný deň cestou z obedu z jedálne sme zaskočili do vedľa stojacej Army a napriek tomu, že v dohľadnom čase nebolo plánované ďalšie nečakané cvičenie, sme zakúpili jednu sadu vrecúšok impregnačného oleja. Jednoducho a bez akýchkoľvek morálnych zábran sme jedno z nich položili hore na sprchovací kút, vymenili funkčnú žiarovku nad sprchovacím kútom za vypálenú (aby vo vzniknutom šere nebolo vidieť ani farbu a ani nápis na vrecúšku) a všetci sme napäto a túžobne čakali, čo sa bude diať ďalej...
Nadporučík Vojnarovič opäť raz po čase dospel k záveru, že sa musí v našej teplej vode po práci umyť a zašiel na umyváreň, kde sa tak ako vždy zamkol, aby mohol nerušene vychutnávať lahodný teplý kúpeľ a relaxovať po svojej tvrdej práci, pozostávajúcej z nášho buzerovania poradovou prípravou a nasadzovaním masiek. Ako zvyčajne, zaliezol do sprchovacieho kúta, pustil si slastne nedostatkovú teplú vodu bohatierskym prúdom na seba, po namydlení sa so zavretými očami pospevujúc si siahol hore po svojom šampóne a na svoje prekvapenie tam našiel až 2 sáčky. Samozrejme, že takejto pozornosti štedrého osudu nedokázal odolať a po odhryznutí rožtekov si na hlavu slastne vytlačil oba........
Mali sme práve poobedňajší nástup na záver denného zamestnania na chodbe útvaru, keď hlasný spev v sprche náhle ustal, akoby ho niekto uťal, po chvíli hrobového ticha sa z umyvárne ozval hlasný príval oplzlých írečitých vojenských nadávok a behom niekoľkých sekúnd sa na chodbe objavil pred s vytreštenými očami nechápavo hľadiacimi ostatnými dôstojníkmi a nastúpenou celou jednotkou rozzúrený nahý namydlený nadporučík Vojnarovič s nablýskanou naimpregnovanou hlavou....
V ten deň to bolo naozaj naposledy, čo sa nadporučík Vojnarovič v našej teplej vode na útvare kúpal. Ten impregnačný olej na kanady bol skutočne kvalitný a vodoodpudivý, po vsiaknutí do pokožky hlavy, podpazušia a možno i rozkroku sa nijako nedal vodou, mydlom ani šampónom odstrániť a nadporučík ešte veľmi dlhý čas nemusel používať na vlasy žiadny gél.
Nikdy sme presne nezistili, odkiaľ sa ostatní dôstojníci podrobnosti tejto pamätnej udalosti dozvedeli, ale odvtedy ho všetci v posádke vrátane nás za chrbtom volali „Impregnol". No a viac nám už v kúpaní sa v teplej vode podľa potreby napriek prekročenej plánovanej spotrebe elektriny nikto nikdy nebránil.
A tak som teda prestal na vojne smrdieť a vojna preto zo mňa už nikdy nespravila správneho chlapa.
Stalo vo VÚ 4212 Drhovice, pošta Dražice, december 1984.
