Ruské

Ako som sa v Rusku opäť raz po čase podružil s milicionármi.

Ján Sýkora

Ako som sa v Rusku opäť raz po čase podružil s milicionármi.

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Európska únia, v ktorej v niektorých členských krajinách (Veľká Británia, Taliansko,...) začalo podobne ako v USA a v Rusku dochádzať k výpadkom dodávok elektriny. V USA v Kalifornii dodávky vypadli pre dlhodobo zanedbávanú údržbu rozvodnej siete, v Taliansku pre nedostatok vlastných výrobných kapacít a poruchy prívodných vedení z Francúzska i zo Švajčiarska a v Moskve pre preťaženie lokálnej siete a poruchy zabezpečovacích systémov. Keďže situácia na Slovensku je najbližšia k situácii v Moskve (iba zatiaľ, do odstavenia V-1 v Bohuniciach z čisto politických dôvodov, potom sa to výrazne zhorší a zmení aj na taliansky obraz), opäť raz poslali energetika na skusy do Ruska, aby sa priučil, ako zabezpečiť preťaženú elektrickú sieť pred rozšírením lokálneho výpadku. A ako zvyčajne sa mi pritom opäť nechtiac podarilo podružiť (pripiť si) s ruskými milicionármi.

  • 24. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 510x
  • 11
Ako som s kindermenežérom cestoval po Rusku.

Ján Sýkora

Ako som s kindermenežérom cestoval po Rusku.

Súčasným ruským cestovným špecifikom je imigračná kartička (myslím, že sa volá Imigraciónnnyj Própusk). Pri príchode si ju musí každý cudzinec dať vypísať, počas pobytu dať potvrdiť a pri návrate odovzdať. A jej strata je katastrofa. Nie je problém dať si vystaviť nový pas pri strate alebo krádeži starého. Ale vybavenie nového Própuska pri povestnej všadeprítomnej ruskej byrokracii, ktorú už velikán ruského moderného realizmu 20. rokov minulého storočia Majakovskij zvečnil v poéme „Prozasedávšije sja - Preschôdzovaní, je úloha porovnateľná s vyčistením legendárneho Augiášovho chlieva bájnym Herkulom. A neuveriteľné zážitky s takouto kartičkou definitívne zlomili sebadôveru jedného môjho kindermenežéra.

  • 15. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 126x
  • 27
Ako sme sa v Rusku vo vlaku podružili (pripili si) i bez slov.

Ján Sýkora

Ako sme sa v Rusku vo vlaku podružili (pripili si) i bez slov.

Oficiálna propaganda Rusov dlhé roky presviedčala, že všetko u nich je „sámoje baľšóje a sámoje lúčšoje v míre - najväčšie a najlepšie na svete. V mnohom to bola lož a výmysel, ale v čom skutočne ani v najmenšom neklamala a čo bola absolútna pravda, bola veľkosť krajiny a z nej následne logicky vyplývajúce osobitosti cestovania po nej.

  • 14. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 726x
  • 35
Ako som v Rusku fotografoval utajený most vojenského významu.

Ján Sýkora

Ako som v Rusku fotografoval utajený most vojenského významu.

Kedysi ešte za Rakúsko - Uhorska bolo z mne doteraz neznámych dôvodov zakázané fotografovať železničné stanice a tento zákaz sa historicky preniesol i do prvej Československej republiky. Podobne i v predperestrojkovom sovietskom Rusku bolo prísne zakázané fotografovať okrem množstva iných vecí i železničné mosty. Dôvod som nikdy v ére špionážnych satelitov s jednometrovým rozlíšením presne nepochopil a zostal mi navždy utajený. Pochopiť sa mi to podarilo iba v jedinom prípade po dôslednom štúdiu mojich ilegálnych fotografií jedného prísne zakázaného a utajeného mostu vojenského významu.

  • 8. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 147x
  • 6
Čo sa mi v perestrojkovom Rusku páčilo a čo nie.

Ján Sýkora

Čo sa mi v perestrojkovom Rusku páčilo a čo nie.

Toto nebude môj typický článok, v ktorom si uťahujem z ruských i našich neduhov časov dávno minulých. Na moje predchádzajúce humorné, niekedy až satirické články s ruskou perestrojkovou záchodovou tématikou som mal veľa negatívnych, niekedy priam až nenávistných ohlasov. Vraj som urážal ruský národ a prečo som nepísal aj o pozitívnych veciach. Takže týmto ich autorom vychádzam v ústrety:

  • 7. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 474x
  • 25
Ako ma v Rusku porazila horčica a chlébnyj kvas.

Ján Sýkora

Ako ma v Rusku porazila horčica a chlébnyj kvas.

V obdobi vrcholiacej perestrojky bolo pre neskúseného cudzinca v Rusku, nebývajúceho na hoteli, skutočne ťažké sa najesť i napiť. Z obchodov vtedy zmizli dokonca i dovtedy vždy prítomné obrovské rybie konzervy a na prázdnych regáloch sa smutne povaľovali nanajvýš osirelé zaprášené plechovky s krémom na vojenské čižmy. Jediným verejnosti voľne dostupným jedlom boli šašliky (kúsky mäsa opekané na ražni nad pahrebou z uhlíkov) z mäsa neurčitého pôvodu (hlavne baraniny), vnútornosti a párky s ruskou horčicou, zvané sosísky (nie sísky /cecky/, ako som raz omylom za búrliveho nadšenia starousadlikov od mladučkej, zhodou okolností na príslušných miestach mimoriadne vyvinutej predavačky požadoval). A jediným voľne dostupným nápojom okrem sódovky z automatu (gazírovanoj vody) bol Chlébnyj kvas.

  • 7. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 661x
  • 13
Ako som sa v Rusku naučil používať verejné záchody.

Ján Sýkora

Ako som sa v Rusku naučil používať verejné záchody.

Kedysi v roku 1988 ma poslali samotného na šesť týždňov do Ruska a býval som kadekde po moskovských robotníckych ubytovniach. Bolo to niečo úplne iné než moje predchádzajúce pobyty na hoteloch alebo študentských internátoch. Spoznával som ťažký bežný život pracujúceho sovietskeho perestrojkového človeka zblízka a mojou najsilnejšou nezmazateľnou spomienkou na tento neuveriteľný pobyt plný hlbokých zážitkov sa stala moja návšteva verejných záchodov na železničnej stanici.

  • 31. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 626x
  • 15
Ako som sa v Rusku naučil používať toaletný papier.

Ján Sýkora

Ako som sa v Rusku naučil používať toaletný papier.

Kedysi dávno ešte pred rokom 1989 nás neustále kŕmili oficiálnymi heslami typu „Sovietsky zväz náš vzor. Len v máločom sa pritom všadeprítomná skutočnosť odlišovala od oficiálnej propagandy tak razantne a neskrývane, ako to bolo v prípade záchodov. Tvrdou realitou totiž bolo, že úroveň záchodov smerom od Atlantiku až po Ural neustále klesala. Záchody nášho - západného typu -  boli vtedy v Rusku len v niekoľkých hoteloch, všade boli iba záchodové stúpačky a používanie sklopného sedadla na záchodovej mise bolo až na niekoľko výnimiek v Moskve úplne neznáme. A špecifikom bývalého Sovietskeho zväzu boli osobitné pravidlá používania a špeciálnej manipulácie s použitým toaletným papierom, absolútne nepochopiteľné pre čerstvo vyliahnutého, neskúseného a naivného cudzinca, akým som bol vtedy ja.

  • 30. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 810x
  • 18
Ako som sa v Rusku podružil (pripil si) s milicionármi.

Ján Sýkora

Ako som sa v Rusku podružil (pripil si) s milicionármi.

Po prvý krát v živote som do Ruska zavítal v roku 1979. Bolo to práve rok pred Moskovskou olympiádou a dovtedy do seba uzavretá ríša sovietov sa začala otvárať západnému svetu vrátane nás a prispôsobovať sa mu. V obchodoch sa objavili digitálne pokladnice, i keď predavačky ešte stále používali sčoty (drevené guličkové počítadlá), neuveriteľne rýchlo kmitajúcimi prstami na nich spočítali výšku platby, výsledok naťukali do digitálnej pokladnice a s úsmevom podali vytlačený bloček zákazníkovi. Pre verejnosť bol otvorený olympijský plavecký bazén Moskva, v ktorom si vtedy ako v jedinom v Rusku mohol človek zaplávať i bez lekárskeho potvrdenia, že je zdravý a nie je bacilonosič. Pre očakávaných turistov boli stavané hotely západného typu, do ktorých však miestni obyvatelia nemali prístup. A v tomto období nastávajúceho slabučkého svetla blížiacich sa politických zmien perestrojky v dovtedajšej temnej tvrdej diktatúre (ako keď sa za polárnym kruhom po dlhej tmavej bezútešnej zimnej noci po prvý krát objaví tesne nad obzorom maličký kúštik slnka) som sa po prvý krát podružil (pripil si) s ruskými milicionérmi.

  • 25. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 858x
  • 4
Ako som sa v Bielorusku podružil (pripil si) s milicionármi.

Ján Sýkora

Ako som sa v Bielorusku podružil (pripil si) s milicionármi.

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, počas vrcholiacej perestrojky, tesne pred rozpadom CCCP, opäť raz poslali energetika autom na východ do krajiny, kde vtedy už včera sa mali lepšie, než sa budú mať zajtra. S ľahkou mysľou, spomínajúc na predperestrojkové bezpečné noci prespané v ukrajinskej stepi pod ochranou AK-47 (po slovensky samopal Kalašnikov) a pivom posilnených príslušníkov mílicie GAI (gosudárstvennoj avtomobiľnoj inspékcii - po slovensky policajtov dopravákov), popísané v predchádzajúcom ukrajinskom príbehu, sa vyzbrojil hneď niekoľkými basami plzenského piva a pripravil sa vyraziť do krajiny netušených možností za hranice všedných dní, pripravený v prípade potreby spánku na ceste opäť sa podružiť pri pive s vysmädnutými hliadkujúcimi milicionármi.

  • 24. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 246x
  • 8
Ako som sa na Ukrajine podružil (pripil si) s milicionármi.

Ján Sýkora

Ako som sa na Ukrajine podružil (pripil si) s milicionármi.

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden energetik a kedysi ešte dávno pred perestrojkou ho poslali autom do krajiny, kde oficiálne všetko bolo najlepšie a najväčšie na svete (sámoje lúčšoje i baľšóje v míre). A neoficiálne sme si uťahovali, že tam ešte aj náramkové hodinky boli najrýchlejšie na svete. Zvláštny útvar v podniku vybavil na príslušnom veľvyslanectve služobný pas typu AB Obmen a energetik dostal Maršrútnyj Própusk s množstvom veľkých červených razítiek (predpísanú trasu, ktorú mal prejsť v stanovenom limite bez toho, že by cestnú milíciu akokoľvek dráždil) presne podľa svojich požiadaviek.

  • 20. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 178x
  • 4
Skryť Zatvoriť reklamu