reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ján Sýkora

Ján Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Bežný občan so zmyslom pre humor. Zoznam autorových rubrík:  VojenskéPolicajnéRuskéZo života

reklama

Vojenské

Ako som na vojne (ne)zložil vodičák na náklaďák.

Ján Sýkora

Ako som na vojne (ne)zložil vodičák na náklaďák.

Za hlbokého socializmu, podobne ako dnes, stál kurz na získanie vodičského preukazu značnú čiastku. „Béčkový" vodičák na osobné auto stál približne pol priemerného mesačného platu a „céčkový" na nákladné auto dokonca niekoľko platov. A preto azda jedinou kladnou stránkou základnej vojenskej služby bolo, že si na nej tí vojaci, čo boli rozkazom zaradení ako vodiči, mohli vodičák spraviť zadarmo. Naviac na rozdiel od civilného kurzu pre vojakov rozkazom určených za vodičov platila známa vojenská zásada „Ať děláš, co děláš, řidičák uděláš" a ten vodičák za každých okolností dostali, stačilo sa zúčastniť testov a jázd. Môj nástupný inžiniersky plat pred vojnou bol 1500 korún mesačne čistého a tak som sa prirodzene napriek tomu, že zo mňa naša Československá ľudová armáda rozkazom spravila chemika a s jazdením som nemal mať nič spoločného, rozhodol pokúsiť armádny vodičák na nákladné autá počas základnej vojenskej služby zložiť tiež, nech z tej najčestnejšej občianskej povinnosti toho obdobia (povinnej základnej vojenskej služby) aspoň niečo mám.

  • 25. jún 2011
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 5 067x
  • 16
Ako sme na vojne učili pochodovať služobných psov.

Ján Sýkora

Ako sme na vojne učili pochodovať služobných psov.

Písal sa apríl 1985, všade zúrila jar, príroda sa provokatívne zelenala všetkými možnými odtieňmi zelene okrem vojenskej khaki a ja som práve slúžil na základnej vojenskej službe v kasárňach v maličkom útvare niekde pri Tábore. Blížilo sa 40. výročie konca 2. svetovej vojny a všetky armádne útvary trénovali na jeho počesť slávnostný pochod. Pochodu sa zúčastňovali vybraní zástupcovia všetkých útvarov aj so svojimi zbraňami, zverenými im pracujúcim ľudom na obranu socialistickej vlasti pred zahnívajúcim imperializmom. Rakeťáci sa vozili pred tribúnami so svojimi raketami, tankisti s tankami, delostrelci s kanónmi, letci preletovali ponad ne so svojimi stíhačkami... Celkom pochopiteľne sa teda slávnostnej prehliadky museli zúčastniť aj strážne útvary so svojimi služobnými psami.

  • 9. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 682x
  • 9
Prehľad spomienok na základnú vojenskú službu z internetu

Ján Sýkora

Prehľad spomienok na základnú vojenskú službu z internetu

Nie je to ešte tak dávno, keď takmer každý mladý muž musel narukovať na základnú vojenskú službu a prinášal si z nej neuveriteľné spomienky život v zelenom, taký odlišný od civilného života. Väčšina bola zlých (tie sa zabúdajú prvé), niektoré však boli i veselé (vydržia dlhšie). Ale pretože všetky spomienky postupne blednú, až sa nakoniec úplne vytratia, rozhodol som sa okrem vlastných viac než dvadsiatich doposiaľ zverejnených  vojenských spomienok zverejniť zoznam aj tých ďalších cca. dvesto najlepších, ktoré som našiel na internete, aby som nimi odradil tých, čo by uvažovali o návrate povinnej základnej vojenskej služby.

  • 29. apr 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 15 340x
  • 13
Ako som na vojne zatajil, že viem po belgicky.

Ján Sýkora

Ako som na vojne zatajil, že viem po belgicky.

Úradným jazykom v Československej ľudovej armáde bola českoslovenčina. Bola to neurčitá voľne pospájaná zmes rôznych dialektov českého a slovenského jazyka, prešpikovaná niekoľkými maďarskými výrazmi. Tým sa jazykové schopnosti väčšiny vojakov z povolania končili. Neovládali ani vtedy školopovinnú ruštinu, nie to ešte nejaké západné jazyky. Vo svojej blaženej nevedomosti ani nevedeli, čo vlastne nevedia a v prípade potreby využívali jazykové schopnosti vojakov základnej služby. A tak som sa raz stal podozrivým, že som zatajil, že viem po belgicky.

  • 20. apr 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 947x
  • 21
Ako sme na vojne vojakovi Kobylkovi vystrieľali opušťák.

Ján Sýkora

Ako sme na vojne vojakovi Kobylkovi vystrieľali opušťák.

„V prvním roku bez nároku". To bolo nepísané pravidlo, podľa ktorého sa na sklonku socializmu v našej Československej ľudovej armáde počas dvojročnej základnej vojenskej služby vojakom prideľovali krátkodobé voľná k opusteniu posádky (KVOP) - opušťáky. Vojaci prvého ročníku jednoducho museli neustále kmitať a udržiavať vojenský útvar v chode, zatiaľ čo druhoročáci (mazáci) si užívali najdlhšiu neplatenú dovolenku vo svojom živote. Jednou z mála výnimiek bolo udelenie opušťáku za vynikajúce výsledky streľby. No a tak sme sa my absolventi vojenskej katedry vysokej školy (po vojensky špagáti) raz rozhodli, že vojakovi Kobylkovi, najšikanovanejšiemu vojakovi prvého ročníku, vystrieľame na previerkach opušťák.

  • 24. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 929x
  • 28
reklama
Ako sme na vojne dôstojníkom obrábali záhradky.

Ján Sýkora

Ako sme na vojne dôstojníkom obrábali záhradky.

V časoch socializmu obchody ovocia a zeleniny beznádejne zívali prázdnotou a ľudia si preto chýbajúce vitamíny masovo dorábali svojpomocne v záhradkách. Ani dôstojníci našej posádky neboli výnimkou a tak som raz neprozreteľne dostal ich dôveru, aby som zriadením a obrábaním dôstojníckych záhradiek preukázal svoje záhradkárske schopnosti a zahladil si tak svoje predchádzajúce vojenské priestupky.

  • 2. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 235x
  • 18
Ako sme na vojne na zimných previerkach štartovali autá.

Ján Sýkora

Ako sme na vojne na zimných previerkach štartovali autá.

Na základnej vojenskej službe sa vždy pred zimným vojenským cvičením konali previerky bojovej pripravenosti techniky a jej obsluhy. Ich cieľom bolo zistenie aktuálneho stavu a odstránenie prípadných nedostatkov, aby sa pri následnom cvičení technika vôbec dostala z kasární na miesto určenia. Záviselo totiž na tom hodnotenie úspešnosti cvičenia a naň naviazané prémie dôstojníkov. No a aby sme sa aj my vojaci základnej vojenskej služby pri tých previerkach snažili, boli sme motivovaní prísľubmi krátkodobého voľna k opusteniu posádky  - tzv. opušťákov.

  • 4. sep 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 585x
  • 47
Ako sme na záverečnom vojenskom sústredení za trest odmorovali autá

Ján Sýkora

Ako sme na záverečnom vojenskom sústredení za trest odmorovali autá

Kedysi pred rokom 1989 museli všetci muži s výnimkou vysokoškolákov slúžiť v armáde na základnej vojenskej službe celé dva roky. Tí slúžili síce len jeden rok, ale namiesto toho druhého mali počas štúdia po celé dva roky každý týždeň na vojenskej katedre vysokej školy jeden deň vojenskej prípravy, kde ich učili nerozmýšľať, zdraviť, pochodovať a kopať zákopy. Okrem toho museli absolvovať ešte v lete jedno vstupné a jedno záverečné mesačné vojenské sústredenie v priamo v kasárňach, kde sa oboznamovali so základnými princípmi fungovania svojho budúceho ročného vojenského života, ktorý najlepšie a najvýstižnejšie vystihovalo írečité príslovie „Tam, kde končí zdravý rozum, začína vojenská logika. Samozrejme na takom sústredení nesmeli chýbať ani typické vojenské tresty, cieľom ktorých bolo študentov i vojakov základnej služby počas ich voľného času čo najviac uštvať nezmyselnými prácami a pritom ich maximálne ponížiť. No a raz sa nám podarilo takýto exemplárny a tvrdý trest zvrátiť v náš prospech v neuveriteľne slastnú odmenu bez toho, že by naši dôstojnícki nadriadení o tom vôbec niečo tušili a potrestali nás preto týmto spôsobom ešte raz.

  • 9. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 193x
  • 30
Ako sme na vojne strieľali zo služobného praku.

Ján Sýkora

Ako sme na vojne strieľali zo služobného praku.

Teoreticky sa každý vojak na základnej vojenskej službe v našej Československej ľudovej armáde mal naučiť z niečoho strieľať. Skutočnosť však bola úplne iná, väčšina vojakov vrátane mňa si počas vojny zo svojej osobnej zbrane vystrelila maximálne jeden či dva razy. A tak som si teda počas mojej ročnej vzornej služby v armáde namiesto streľby z pištole alebo samopalu pri každej čo i len tej najmenšej príležitosti radšej schuti strieľal zo svojich dôstojníckych nadriadených (viď. súvisiace články) a do armádnej výzbroje som na to dokonca zaviedol služobný prak.

  • 12. feb 2007
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 7 238x
  • 25
Ako som na vojne organizoval zber druhotných surovín.

Ján Sýkora

Ako som na vojne organizoval zber druhotných surovín.

Osemdesiate roky boli obdobím, keď sa hitom spoločenského života okrem darcovstva krvi, úspor PHM a zlepšovateľského hnutia stal i zber druhotných surovín. Organizovane sa zbieralo staré železo, farebné kovy, sklenené fľaše, handry, starý papier,... skrátka všetko možné, čo sa dalo recyklovať a využiť v národnom hospodárstve po druhý krát. Pracujúci, dôchodcovia, žiaci i študenti medzi sebou úporne súťažili o čím vyššie množstvá nazbieraných druhotných surovín, ich zberateľské výkony boli ostro sledované i priebežne hodnotené a tí najlepší jedinci, študijné či pracovné kolektívy dostávali za svoje heroické zberateľské výkony vysoké zväzácke, odborové či stranícke vyznamenania, ktorými sa naša vládnuca strana snažila k podobným zberateľským výsledkom motivovať i všetkých ostatných. A samozrejme výnimkou v zbere druhotných surovín nesmela byť ani naša Československá ľudová armáda.

  • 8. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 10 569x
  • 38
reklama
Ako som sa na vojne zapojil do zlepšovateľského hnutia.

Ján Sýkora

Ako som sa na vojne zapojil do zlepšovateľského hnutia.

Hitom 70. a 80. rokov bolo zlepšovateľské hnutie v národnom hospodárstve. V každom väčšom socialistickom podniku či úrade bol zlepšovateľský referent, ktorý pobádal pracujúcich k čoraz väčším a heroickejším zlepšovateľským výkonom. Podniky, úrady, obce, mestá, okresy i kraje boli okrem iného hodnotené i podľa počtu podaných zlepšovateľských návrhov, priemyselných vzorov či vynálezov. A samozrejme inak tomu nemohlo byť ani v našej Československej ľudovej armáde, kde som si v rokoch 1984/1985 účasťou na základnej vojenskej službe práve plnil svoju najčestnejšiu občiansku povinnosť.

  • 8. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 868x
  • 13
Ako sme na vojne nadporučíkovi Vojnarovičovi naimpregnovali hlavu.

Ján Sýkora

Ako sme na vojne nadporučíkovi Vojnarovičovi naimpregnovali hlavu.

Myslím si, že každý, kto videl druhý diel slávnej americkej komédie Policajná akadémia, si pamätá scénku, v ktorej strážnik Mahoney podstrčil poručíkovi Mauserovi v sprche namiesto šampónu epoxidové rýchlotuhnúce lepidlo, ktorý si ho následne natlačil do vlasov a pod pazuchy. A približne v rovnakom čase, keď vznikol tento film, sa nám čatárom – absolventom, slúžiacim si svoju povinnú základnú vojenskú službu niekde v južných Čechách, podarilo od neho úplne nezávisle analogickým spôsobom výmenou šampónu za impregnačný olej na kanady v sprche naimpregnovať nášmu veliteľovi čaty nadporučíkovi Vojnarovičovi hlavu.

  • 22. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 142x
  • 18
Ako sme na vojenskom cvičení odnaučili dôstojníkov fajčiť.

Ján Sýkora

Ako sme na vojenskom cvičení odnaučili dôstojníkov fajčiť.

Nefajčiari to v spoločnosti fajčiarov naozaj nemajú jednoduché. Každý jeden nefajčiar dôverne pozná tú aroganciu a netolerantnosť fajčiarov v priestoroch zdieľaných spoločne s nefajčiarmi, zahalených hustým dusivým dymom, ktorý sa dá obrazne krájať, v ktorom zakrátko celé oblečenie napáchne, pred ktorým nie je úniku a kde žiadna slušná výzva na nefajčenie nepomáha. Úplne zúfalé však je, keď tí fajčiari sú dôstojníci a nadriadení bezmocných nefajčiarov vojakov a absolventov základnej služby. Potom už týmto podriadeným nefajčiarom nezostáva skutočne nič iného, než pokúsiť sa akýmkoľvek spôsobom svojich dôstojníkov rýchlo odnaučiť fajčiť. A raz sme takýto odučiaci nefajčiarsky rýchlokurz na jednom z našich vojenských cvičení počas mojej jednoročnej povinnej oslnivej kariéry v ozbrojených silách vtedajšej Československej ľudovej armády svojim netolerantným a arogantným fajčiacim dôstojníckym nadriadeným na jednom našom vojenskom cvičení úspešne zorganizovali i my.

  • 9. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 068x
  • 9
Ako sme pred vojenskou prísahou otrhávali lístie zo stromov.

Ján Sýkora

Ako sme pred vojenskou prísahou otrhávali lístie zo stromov.

Celé generácie vojakov základnej služby museli v okolí buzerplacu (asfaltovej plochy, na ktorej vojaci z povolania buzerovali vojakov základnej služby poradovou prípravou - rozumej pochodovaním a čo najhlasnejším dupaním) pred slávnostnou prísahou vernosti pracujúcemu ľudu a jeho ochrankyne armády okrem iného natierať trávu na zeleno, asfalt na šedo, obrubníky na bielo a kolesá áut na čierno, ale snáď len mne ako jedinému sa podarilo dostať za úlohu pred prísahou otrhávať lístie zo stromov, aby náhodou počas prísahy svojou prítomnosťou nepošpinilo sterilný, vyzametaný a do čistučka vyumývaný asfalt buzerplacu. A zhostil som sa jej skutočne originálnym, neštandardným, netypickým a neočakávaným spôsobom, tak typickým pre moju študentskú minulosť na vojenskej katedre vysokej školy i pre moju vojenskú budúcnosť čatára absolventa.

  • 22. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 900x
  • 14
Ako sme na vojne na cvičení prevychovali nového náčelníka štábu.

Ján Sýkora

Ako sme na vojne na cvičení prevychovali nového náčelníka štábu.

Vyvrcholením našej vojenskej kariéry počas základnej vojenskej služby bývali vojenské cvičenia, ktoré sa so železnou pravidelnosťou podľa vopred stanoveného harmonogramu uskutočňovali za každého počasia, aby preverili, nakoľko sme sa už zbavili zbytočných zaťažujúcich civilných návykov a vnikli do hlbokých tajomstiev a zákutí vojenského umenia. Najobávanejšie zo všetkých bývali zimné vojenské cvičenia v dvadsaťstupňových mrazoch. Vtedy všetka vojenská subordinácia (uznávanie hodností) šla bokom a všetci, vojaci základnej služby i dôstojníci, boli na jednej lodi, či vlastne pri jednej piecke. A túto nepísanú tichú dohodu o spontánnom prímerí, vzájomnom neútočení a ozbrojenej neutralite s následnými katastrofálnymi následkami pre seba raz nerozvážne porušil náš nový neskúsený náčelník štábu.

  • 10. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 559x
  • 18
reklama
Ako vojak Jano Tkáč utkal záclonu na zeleno.

Ján Sýkora

Ako vojak Jano Tkáč utkal záclonu na zeleno.

Jeden bývalý vojak základnej vojenskej služby a verný čitateľ mojich vojenských zážitkov ma požiadal, aby som fungoval ako literárny transformátor vojenských príbehov a aj jeho vojenský príbeh zaradil k tým mojim, lebo je prakticky rovnaký a dokonale sa medzi nich hodí. A tak toto je jeho príbeh a na prípadné diskusné príspevky k príbehu bude reagovať priamo jeho hlavný hrdina. Ja som jeho zážitok len spísal.

  • 9. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 204x
  • 6
Ako som na záverečnom vojenskom sústredení mesiac umýval záchody.

Ján Sýkora

Ako som na záverečnom vojenskom sústredení mesiac umýval záchody.

Hovorí sa, že náhoda je blbec. Ale nie vždy je to pravda, niekedy ten blbec môže byť popri náhode i niekto úplne iný. Keď mi po dvojročnej vojenskej príprave na vysokej škole, vyplnenej najmä úspešnou organizáciou darcovstva krvi, popísanou v jednom z predchádzajúcich príbehov, prišiel prípis z rodnej vojenskej katedry dostaviť sa na záverečné vojenské sústredenie do Liberca, nemohol som tušiť, že mojou najsilnejšou a nehynúcou spomienkou na túto mesačnú epizódu v mojej vojenskej kariére bude nekonečné sústavné umývanie záchodov. Rozhodla o tom jediná malá nešťastná náhoda a jeden plukovnícky blbec.

  • 2. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 24
Ako som na vojne organizoval úspory pohonných hmôt a mazadiel.

Ján Sýkora

Ako som na vojne organizoval úspory pohonných hmôt a mazadiel.

Náčelník vojenského útvaru býval takmer neobmedzeným pánom nad osudmi svojich podriadených vojakov základnej služby, podobne ako feudálny zemepán nad osudmi svojich poddaných. Nemal síce stredoveké právo prvej noci, ale zato mohol vojakov základnej služby a absolventov ľubovoľne trestať podľa svojho uváženia v rozsahu od pokarhania až po pätnásť ostrých v posádkovej base (odsedené dni si previnilec musel samozrejme po ukončení vojenskej služby nadslúžiť). Škála odmien sa zase pohybovala od ústnej pochvaly pred nastúpenou jednotkou až po krátkodobé voľno k opusteniu posádky (KVOP – opušťák). Jediná odmena z jeho právomocí, ktorá pre vojakov mala nejaký zmysel, bol tento opušťák, zatiaľ čo napríklad taká fotografia vojaka pred rozvinutou bojovou zástavou útvaru, zaslaná do miesta bydliska, dokázala človeku nadlho a niekedy i natrvalo zničiť dobrú povesť medzi jeho civilným známymi. A táto osobná katastrofa sa raz prihodila po mimoriadne úspešnej organizácii úspory pohonných hmôt a mazadiel (PHM) na útvare i mne.

  • 23. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 18
Ako sme na vojne proti dôstojníkom vycvičili služobného barana.

Ján Sýkora

Ako sme na vojne proti dôstojníkom vycvičili služobného barana.

Človek je tvor od prírody vynaliezavý a neustále sa snaží nájsť riešenie akéhokoľvek problému. Iný nebol ani môj kamarát zo strážnej roty, ktorému v jednej z mojich predchádzajúcich spomienok dal jeho náčelník namiesto starého strážneho psa, čo už bol vycvičený štekaním ohlásiť každú blížiacu sa kontrolu, prideliť nového psa od pyrotechnikov, ktorý bol od detstva cvičený nikdy neštekať a nečakané kontroly na zameriavači na osamelom kopci strážakom preto nikdy včas nenahlásil. Počas dlhých dní tvrdej strážnej služby, prerušovaných neustálymi nečakanými kontrolami zo strany vojakov z povolania a následnými trestami pri každom zistenom porušení pravidiel strážnej služby, sa neustále neúspešne snažil naučiť psa na výstrahu štekať.  A pri mojej snahe pomôcť mu v jeho hrdinskom nerovnom boji proti jeho nadriadeným ma raz napadlo spásonosné riešenie, hodné čatára, absolventa vojenskej katedry so základmi taktiky a stratégie – vycvičiť proti dôstojníkom nášho služobného barana.

  • 19. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 997x
  • 16
Ako sme na vojne načierno zabíjali prasa.

Ján Sýkora

Ako sme na vojne načierno zabíjali prasa.

Naše kasárne boli umiestnené niekde na samote v malebných juhočeských poliach a lesíkoch, približne 10 km od Tábora. A keďže nás v nich bývalo 600 vojakov a absolventov, vyprodukovali každý deň množstvo pomyjí, z ktorých sa chovalo množstvo erárnych prasiat. Ako tomu už na vojne vždy bývalo, výnosy sa delili spravodlivo po bratsky rovným dielom v pomere 1:1 medzi dôstojníkov a mužstvo, t.j. mäso, jaternice a klobásy dôstojníkom domov, huspenina, kolená a ovar vojakom do kasárenskej jedálne. A tak nás teda samozrejme napadlo privychovať si načierno jedno prasa iba sami pre seba a zabezpečiť sa tak svojpomocne domácimi klobásami.

  • 18. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 928x
  • 17
reklama
SkryťZatvoriť reklamu