Ján Sýkora
Ako som na vojne (ne)zložil vodičák na náklaďák.
Za hlbokého socializmu, podobne ako dnes, stál kurz na získanie vodičského preukazu značnú čiastku. „Béčkový" vodičák na osobné auto stál približne pol priemerného mesačného platu a „céčkový" na nákladné auto dokonca niekoľko platov. A preto azda jedinou kladnou stránkou základnej vojenskej služby bolo, že si na nej tí vojaci, čo boli rozkazom zaradení ako vodiči, mohli vodičák spraviť zadarmo. Naviac na rozdiel od civilného kurzu pre vojakov rozkazom určených za vodičov platila známa vojenská zásada „Ať děláš, co děláš, řidičák uděláš" a ten vodičák za každých okolností dostali, stačilo sa zúčastniť testov a jázd. Môj nástupný inžiniersky plat pred vojnou bol 1500 korún mesačne čistého a tak som sa prirodzene napriek tomu, že zo mňa naša Československá ľudová armáda rozkazom spravila chemika a s jazdením som nemal mať nič spoločného, rozhodol pokúsiť armádny vodičák na nákladné autá počas základnej vojenskej služby zložiť tiež, nech z tej najčestnejšej občianskej povinnosti toho obdobia (povinnej základnej vojenskej služby) aspoň niečo mám.