Pod rakeťáckymi anténnymi zameriavacími systémami na kopci, ktoré strážaci tak chrabro chránili pred nepriateľom, sa nachádzal rozľahlý trávnatý priestor, ktorý bolo potrebné neustále udržiavať a kosiť. Keďže na základnej vojenskej službe sa to lacnou pracovnou silou len tak hemžilo, žiadna služobná motorová kosačka na trávu na zameriavači nikdy nebola a jej funkciu nahrádzali svaly strážakov počas ich osobného voľna a erárne kosy.
Neboli to veru rakúske kosy zo Solingenskej ocele, ktoré sú údajne ostré ako britva, ľahké ako pierko, kosia takmer samy a pri nakúvaní zvonia ako dedinský kostolný zvon v nedeľu na poludnie. Boli to masívne ťažké erárne kosy ruskej výroby zo zvláštneho druhu mimoriadne tvrdej ocele, pravdepodobne pôvodne určenej na tankové panciere. Nakúvať sa vôbec nedali, trávu namiesto pokosenia iba požuli, hudobne boli úplne nepoužiteľné a ich hrubé neopracované násady (kosiská) pri kosení neustále spôsobovali krvavé pľuzgiere.
Bol máj, lásky čas, vtáčiky spievali, príroda sa zelenala, steblá trávy samy od seba vyskakovali zo zeme a strážna jednotka preto bez prestávky kosila. Unavené ruky posiate pľuzgiermi už viac nevládali mávať kosiskami a každému bolo jasné, že jedinou záchranou pred nikdy sa nekončiacou drinou je iba motorová kosačka. Ale niečo takého, keď v kasárňach sa povaľuje šesťsto vojakov, ktorí zväčša nemajú do čoho pichnúť, bolo na vojenčine absolútne nemysliteľné. Bolo nám strážakov skutočne úprimne ľúto, obzvlášť keď stačil jediný personálny rozkaz a každý z nás mohol byť zo dňa na deň prevelený ako posila medzi nich. A pod touto hrozbou Damoklovho meča (či vlastne kosy) nad našimi hlavami ma raz napadla myšlienka nasadiť do boja s nepriateľskou, záškodníckou a agresívnou trávou zbraň hromadného ničenia najťažšieho kalibru, výkonnejšiu než motorové kosačky - kŕdlik oviec i s baranom.
Kamarát pri najbližšej z početných kontrol poukázal svojmu náčelníkovi na ekonomicky hriešne nevyužité ohradené strážené šťavnaté pastviny pod anténami a navrhol ich využitie na chovné účely pre stádo oviec pre interné potreby dôstojníckych rodín. Stráženie by bezplatne zaobstaral verný pyrotechnický neštekavý pes, ohrada by zabránila ich roztrateniu sa po okolí, dôstojnícke domácnosti by si spestrili svoj domáci jedálny lístok o baraní guláš a klobásy a dôstojníci by si v rámci plnenia si svojich služobných povinností v kasárňach mohli na zameriavači opekať baraninu. Iba občas by sa im nalialo do hrantov trochu vody.
Náčelník s návrhom nadšene súhlasil, vojaci z povolania sa poskladali, jeden kotolník, v civile bača odniekiaľ z Horehronia, zavolal na svoju materskú základňu (salaš) a behom týždňa dorazila na zameriavač Škoda 1203 s dvoma ovcami, štyrmi jahňatami a jedným baranom, ktoré bez najmenších zábran začali okamžite robiť s trávou rázny poriadok. Pracné kosenie konečne skončilo, tráva sa podľa ústneho rozkazu musela nechávať pre ovečky nedotknutá, aby dobre priberali a rástli. Stádo oviec i s baranom dostalo služobný štatút a bolo zaradené do inventáru posádky.
Baran to bol teda riadny. S hustým, huňatým rúnom, zatočenými masívnymi rohmi, zachmúreným zamračeným pohľadom, podozrievavo hľadel na každého, či mu nechce ovce bantovať. Stačilo, aby sa človek v blízkosti oviec k nemu otočil chrbtom a už sa ho milý baran pokúšal okamžite odzadu rázne nabrať na rohy. A pri jednom takomto drobnom extempore, keď ma milý baran rohmi zákerne nabral do tej časti tela, kde chrbát prechádza do nôh a zrazil ma bez milosti nekompromisne bez akejkoľvek výstrahy na zem, šúchajúc si riadne narazenú kostrč a utierajúc si slzy bolesti, som pri tom dostal ten svoj spásonosný nápad, ako nahradiť neštekavého služobného psa pri strážení rakeťáckeho anténneho zameriavača žiarlivým služobným baranom.
Dôstojníci nosili na hlavách vždy brigadírky. My vojaci sme mali pracovnú uniformu s lodičkou na hlavu a brigadírka bola len k vychádzkovej uniforme. A na tejto výstrojnej odlišnosti, ktorou dokáže vojaka základnej služby od dôstojníka odlíšiť i obyčajný sprostý baran, sme založili náš diabolský plán.
Zatiaľ čo všetci vojaci v lodičkách sa snažili barana rozmaznávať, dávali mu lízať soľ, kŕmili ho kôrkami, škrabkali za ušami a ovce i jahňatá okázalo ignorovali, jeden dobrovoľník si vždy obliekol vychádzkovú uniformu s brigadírkou a začal brať ovciam jahňatá či ovce odháňať. Jahňatá zúfalo bľačali, ovce bečali a rozzúrený baran sa vždy dorútil nabrať dobrovoľníka s brigadírkou na rohy. Po dvoch týždňoch tvrdého tréningu s množstvom bolestivých modrín a podliatin u trénerov už baran vedel, že každý človek s brigadírkou na hlave je horší než triedny nepriateľ a chce ho vždy, okamžite a za každých okolností pripraviť o jeho rodinu, zatiaľ čo všetci ľudia s lodičkami na hlave sú jeho priatelia a hlavne si jeho ovce vôbec nevšímajú. Bol preto na brigadírky taký zúrivý, že ho v prítomnosti dôstojníkov museli držať priviazaného v kúte ohrady, aby sa náš plán predčasne neprezradil. Až konečne raz nastal ten veľký dlho očakávaný a vytúžený deň, keď náčelník strážneho útvaru mal službu a my sme proti brigadírkam dokonale vycvičeného barana vypustili voľne do ohrady, aby náčelníkovi na kontrole strážnych stanovíšť dokázal, že aj on vie dôsledne predpisovo strážiť.
Bol tichý, vlahý májový podvečer. Vtáčiky spievali, cvrčky vyhrávali, kvety kvitli, ovce zámerne uviazané pri dverách strážnej búdky obklopené jahňatami sa mierumilovne pásli, keď tu sa zrazu na príjazdovej ceste pred bránou objektu zjavila zlovestná postava s brigadírkou na hlave. Pes ako zvyčajne stuhol a ani len nehlesol. Baran spozornel a podozrievavo sledoval ďalšie dianie. Postava potichučky prišla k bráne, otvorila si ju a začala sa zakrádať smerom ku dverám strážnej búdky, avšak baran si myslel, že ide za jeho ovcami. Začal sa teda za postavou tíško zakrádať aj on. Keď už postava došla až k ovciam, baran sklonil hlavu a s krvou podliatymi očami prudko vyrazil vpred. Náčelníka dostihol práve v okamihu, keď sa zastavil, predklonil a priložil si hlavu ku kľúčovej dierke, aby si vypočul a pozrel, čo nekalého sa za nimi vo vnútri strážnice deje.
Dal by som naozaj veľa za to, keby som vtedy mohol byť pri tom prítomný. Rozbehnutý rozzúrený baran so sklonenou hlavou v plnej rýchlosti vrazil predklonenému nič netušiacemu náčelníkovi rohmi do kostrče tak tvrdo, až vyrazil hlavou zatvorené dvere strážnice, rozštiepil ich a zničil na nich zámok. V historických filmoch zo stredoveku som často vídal vyraziť bránu hradu baranidlom s ozdobnou hlavou barana na hrote, ale proces vyrazenia dverí strážnice hlavou náčelníka strážneho útvaru určite ešte nik nenafilmoval.
Bol to naozaj dobre a dokonale vycvičený baran. Náčelník s narazenými krížmi, ľahkým otrasom mozgu a pomliaždenou odretou tvárou maródoval dva týždne. Za ten čas baran nabral na rohy bez jedinej výnimky všetkých dôstojníkov, ktorí sa pri kontrolách na zameriavači ukázali, i keď to už nikdy nebolo tak dokonalé, ako po prvý raz v prípade absolútne nič netušiaceho a nepripraveného náčelníka strážneho útvaru. Bolo nám toho barana naozaj ľúto, keď ho bača kotolník po náčelníkovom návrate do práce dostal príkaz okamžite zarezať. Strážil naozaj obetavo, verne a príkladne.
Čo však bolo na tom všetkom najkrajšie a s čím vôbec nik z nás pôvodne nerátal, služobný pyrotechnický pes sa pri ovciach a baranovi sám od seba naučil štekať a začal konečne strážiť. Či vlastne iba zabudol na svoj neštekavý vojenský pyrotechnický výcvik z detstva a nechal voľne prehovoriť matku prírodu. Veď v skutočnosti to bol pravý nemecký ovčiak s geneticky zakódovanými strážnymi vlohami. A tak sa teda stalo, že naučiť služobného psa štekať, čo napriek dlhotrvajúcej snahe, ohromnému úsiliu a obetavému nasadeniu nedokázala ani celá zohratá partia čerstvých inžinierov energetikov a základnou vojenskou službou zocelených absolventov vojenskej katedry, zvládol hravo bez najmenších problémov jediný obyčajný sprostý žiarlivý tvrdohlavý baran. Opäť raz hrubá sila zvíťazila nad zdravým rozumom.
