Vojak Kobylka bol maličký, mierumilovný a z vojny neuveriteľne vydesený človiečik, ktorý mazákom slúžil ako fackovací panák na všetko. Pochádzal z nejakej malej osady pri Blansku na južnej Morave a neustále sníval o rodičovskom gazdovstve s „pséky, kočky a prasaty". Bolo nám ho ľúto a tak sme mu neustále najrôznejšími spôsobmi pomáhali. No a keď prišla zima a nastala zabíjačková sezóna, napadlo nás spraviť z neho pri zimných previerkach jedného z najlepších strelcov Západného vojenského okruhu a poslať ho tak v rozpore s nepísaným pravidlom, podľa ktorého opušťáky dostávali len mazáci, za odmenu domov na opušťák na zabíjačku.
Pri útvarových streľbách som sa vždy dobrovoľne prihlásil na strelnicu ako zapisovač a zástupca veliteľa strelieb. Ako chlapec z dediny a hrdý majiteľ vzduchovky som vedel celkom obstojne strieľať, ale čistenie zbrane po streľbách ma vôbec nebavilo a tak som sa vždy prihlásil ako zapisovač, aby som sa fintou vyhol streľbám. Na strelnici vládol chaos a zmätok, takže nik ma nedokázal skontrolovať a zatiaľ čo ostatní sa váľali v blate na palebnej čiare a po streľbách si museli donekonečna čistiť a konzervovať zbrane, ja som si bez jediného výstrelu zapísal vždy práve toľko bodov, aby som nemusel streľby ani kvôli nevyhovujúcemu hodnoteniu opakovať, resp. ani v prípade mimoriadneho úspechu postúpiť do ďalšieho kola, čím ma pracné čistenie zbrane obišlo. No a presne rovnakým spôsobom sa niekoľkými ladnými pohybmi môjho pera stal vojak Kobylka pri zimných previerkach najlepším strelcom nášho útvaru a ako člen reprezentačného trojčlenného útvarového družstva spolu so mnou a jedným spolužiakom absolventom - športovým strelcom postúpil do ďalšieho kola.
Pri streleckej súťaži kasární to už bolo horšie, pretože zapisovač bol z iného útvaru a moja predchádzajúca metóda bola nepoužiteľná. Ale takáto drobnosť nemohla odradiť starého ostrieľaného podvodníka môjho formátu (vojna mala údajne z chlapca spraviť chlapa, ale zo mňa vychovala podvodnika, zašívača a ulievača bez akýchkoľvek zábran). Prosto som sa dobrovoľne prihlásil k terčom na odčítavanie výsledkov a vzorové priestrely s učebnicovým streleckým rozptylom som mu do jeho terča vydierkoval. Amatérski podvodníci na podvody pri odčítavaní na prepichnutie terča používali ceruzky, ktoré však papier iba roztrhli a nedokázali vystrelený otvor presne imitovať. Ja ako podvodnícky profesionál som však použil prázdnu nábojnicu s nabrúseným otvorom a vyštrbeným ostrím, následkom čoho vzniknuté otvory boli na nerozoznanie od zásahov guľkou, mali dokonca i ten správny kaliber a zubatý tvar a tak som posunul vojaka Kobylku ako člena nášho streleckého družstva do ďalšieho - posádkového kola.
Tento raz to už nebolo až také jednoduché. Boli sme v neznámom a v nám nepriateľskom prostredí a žiadna z predchádzajúcich metód dosahovania vynikajúcich výsledkov streľby sa nedala využiť, výsledky sa na strelnici hlásili a vyhodnocovali elektronicky. A tak som teda oslovil obsluhu strelnice, ktorá mi za fľašku jablčného vína takticku ukrytú v brašne malej poľnej pod plynovou maskou umožnila drobnou operáciou na prívodnom kábli hlásenia výsledkov elektronickými odpočítavačmi postupným skratovaním jednotlivých vodičov dosiahnuť požadované výsledky a posunúť nás tak do najvyššieho - okruhového kola.
Bolo mi jasné, že v záverečnom kole už pôjde naozaj do tuhého, všetci účastníci si budú dosiahnuté výsledky strelieb žiarlivo priebežne strážiť a kontrolovať a preto moje dovtedy používané metódy dosahovania vynikajúcich výsledkov streľby už nebudú použiteľné. Vojakovi Kobylkovi som preto prikázal strieľať na môj terč, kamarát športový strelec sa postaral o zásahy v Kobylkovom terči a ja som pokropil kamarátov terč.
Záverečné vyhodnotenie ukázalo, že vojak Kobylka strieľal ako skutočný športový strelecký profesionál, športový strelec iba ako obyčajný chalan z vidieka a ja som si uhnal streleckú hanbu v celom Západnom vojenskom okruhu.
No a tak som teda svojho náčelníka ako strelec v záverečnom kole streleckých previerok totálne hanebne sklamal, športový strelec o svojich kvalitách taktiež vôbec nepresvedčil a dosiahol len priemerné výsledky, zatiaľ čo vojak Kobylka sa umiestnil medzi desiatimi najlepšími strelcami Západného vojenského okruhu, za čo sa už v treťom mesiaci svojej základnej vojenskej služby dostal na opušťák na zabíjačku a my so športovým strelcom sme z nej dostali prekrásnu výslužku.
Stalo sa vo VÚ 4212 Drhovice, pošta Dražice, zima 1984
