I keď som s chémiou nikdy v živote nemal nič spoločného, moja rodná vojenská katedra sa presne v zmysle tej spomenutej vojenskej logiky zo mňa rozhodla vychovať vojenského chemika. Počas nášho záverečného vojenského sústredenia v protichemických kasárňach v Liberci sme sa preto mali venovať hlavne nácviku dekontaminácie vozidiel. Mali sme na to špeciálne vybavenie - autocisterny na vodu a chlórnan vápenatý v sudoch, kanistry na saponáty a detergenty, stacionárne rámy na vysokotlaké ostrekovanie motorových vozidiel zo všetkých strán, ručné štetky na ich dôkladné záverečné dočisťovanie a protichemické skafandre. A neboli to iba obyčajné pogumované látkové čižmy po rozkrok a pršiplášte vojakmi ľudovo prezývané „Atómbordel" pre bežné vojenské masy, ktoré si mal vojak na povel obliecť a pri jadrovom výbuchu si v nich čupnúť, ale pravé vzduchotesné ochranné obleky. Boli absolútne nepriedušné a človek sa v nich preto vo vlastnom pote len tak kúpal. Pobyt v nich na slnku bol pravým utrpením a preto bol dôstojníkmi často využívaný na exemplárne potrestanie vojakov pod zámienkou prieskumu alebo výkonu dekontaminačných (odmorovacích) prác.
V skutočnosti sme sa však na záverečnom sústredení venovali najmä nácviku pochodovania a poradového kroku na nádvorí kasární. Bolo totiž horúce leto a našim dôstojníckym nadriadeným bolo predsa oveľa lepšie v chládku tieňa strechy tribúny, než v prachu, páľave a horúčave rozpáleného cvičiska. Zatiaľ čo my sme sa na slnku pražili tak či tak. Nastúpená jednotka pod páliacim slnkom v júlovej horúčave oblečená v maskáčoch a kanadách musela v zovretom tvare za pochodu na asfaltovej ploche buzerplacu celé hodiny dupať čím hlasnejšie, pritom spievať pochodové piesne typu „Přes spá-le-nište, přes kr-va-vé ře-ky,..." a zakaždým pri defilovaní pred tribúnou na náčelníkov výkrik „Nazdar, soudruzi" na plné hrdlá z celej sily spätne zarevať „Zdar, soudruhu, plukovníku".
Väčšina mojich spolubojovníkov mala k vojenčine úplne rovnaký vzťah ako ja a tak niektorí viac a iní menej dávali jasne najavo, čo si o našom náčelníkovi i o celej základnej vojenskej službe, resp. o našom záverečnom sústredení myslia. Jedinou výnimkou bola dvojica riťolezných šprtov, ktorí tú vojenčinu priam „žrali", pred očami našich dôstojníckych nadriadených sa neustále snažili na úkor ostatných spolužiakov čím viac vyniknúť a to i za cenu udavačstva a donášania. A keď nás náčelník rozdelil na družstvá a striedali sme sa navzájom v nácviku velenia, preháňali nás dokonca ešte viac než on. To im však ale nijako nebránilo v tom, aby pri hromadnom pochodovaní pred tribúnou, prekrytí zvukovou kulisou dupania kanád a hlasného revu ostatných, vždy namiesto odzdravenia „Zdar, soudruhu plukovníku" provokačne a demonštratívne nezarevali „Zdar, soudruhu, prdelníku".
Jedného krásneho slnečného sobotného júlového dňa s 35 stupňovými horúčavami, zhruba v polovici nášho sústredenia, keď všetky peniaze z domova sme už všetci mali dávno minuté, náčelník našu vysokoškolskú rotu opäť rozdelil do rôznych družstiev a usporiadal nám súťaž vo velení a hlasitosti dupania, spevu a pozdravov. A zloženie družstiev operatívne menil, aby zistil veliteľské, pochodové a spevavé kvality všetkých jedincov, nakoľko sme už prenikli do tajomstiev vojenského umenia. Samozrejme, že pri záverečnom hodnotení sa tí dvaja donášači náčelníkovi posťažovali, že ja i s niekoľkými kamarátmi sme túto náročnú a zodpovednú poradovú činnosť viac menej iba odflákli a dupaniu, poradovému spevu ani zdraveniu sme sa nevenovali dostatočne dôkladne.
Z preventívne výchovných dôvodov nám bol preto na výstrahu ostatným rázne a operatívne udelený ten najtvrdší exemplárny trest - zatiaľ čo ostatní budú smieť stráviť horúce sobotné popoludnie rajónmi v osviežujúcich útrobách chladivých kamenných rakúsko - uhorských kasární a tí dvaja udavači za svoju príkladnú aktivitu dokonca pôjdu za odmenu večer organizovane pod náčelníkovou osobnou kontrolou dokonca na vychádzku na jedno malé 10 stupňové pivo, ja i so svojimi cca desiatimi kamarátmi si oblečieme protichemické skafandre, postavíme nad plánovaný harmonogram nácviku ešte jedno vzorové dekontaminačné pracovisko, nafasujeme kanistre príslušných saponátov a budeme pekne na slniečku tlakovými ostrekovacími rámami i ručnými štetkami na hadiciach po celé poobedie cvične odmorovať naše vozidlá, aby sme sa pekne vypotili, riadne pritom vysmädli a naučili sa to pochodovanie, dupanie, spev a pozdravy na buzerplaci si vážiť.
Keďže prídely motorovej nafty na presuny techniky boli prísne limitované, obmedzené a vopred vyrátané len na plánované presuny na miestne cvičisko „Tři hrby", poslali nás v tú sobotu len k potoku hneď za mestom, tesne vedľa frekventovanej hlavnej cesty Liberec - Jablonec. Boli to dve veľké okresné mestá, vzdialené od seba iba 5 km a tomu zodpovedala i hustota premávky medzi nimi. Pod náčelníkovým starostlivým láskyplným dozorom sme si obliekli skafandre, postavili dekontaminačné rámy, naplnili cisterny až po hrdlá, aby sme až do večera mali čo robiť, zarobili zo saponátov príslušné roztoky a v pote tváre zahájili prácu. Náčelník osobne zapečatil hrdlá cisterien i vypúšťacie ventily, aby sme ich náplň nijako nemohli vyliať a museli ju ručne vystriekať, pohrozil, že skontroluje, či sme sa neflákali (t.j. či odpadová voda bude olejom spláchnutým z motorov vozidiel dostatočne znečistená) a vrátil sa do príjemného chládku kasární zorganizovať rajóny i ostatným.
Len čo zmizol v diaľke, vyrobili sme z kartónu a lepenky obrovské informačné tabule (ako podklad pod ne sme využili erárne drevené zatĺkacie informačné značky a smerovky, ktorými sa rozdeľovalo odmorovacie pracovisko na čistú a nečistú zónu) o zriadení dočasnej mobilnej autoumyvárne s ľudovými cenami (kompletné tlakové vystriekanie podvozku, prevodovky i motora spojené s ručným umytím karosérie, výrazná zľava v prípade naturálnej platby fľaškovým pivom) a osadili ich do priekop po oboch stranách neďalekej hlavnej cesty. Vtedy ešte vládol hlboký socializmus a žiadne autoumyvárne pre verejnosť jednoducho neexistovali. A tak sa informácia o tejto cenovo mimoriadne výhodnej akcii i o vzornej profesionálnej obsluhe v skafandroch vyzbrojenej štetkami medzi dychtivou motoristickou verejnosťou ústnym i telefonickým podaním v oboch okresných mestách okamžite rozšírila rýchlosťou blesku.
Pred našim dekontaminačným pracoviskom sa zanedlho vytvorili dlhé kolóny nedočkavých vodičov áut so zaprášenými karosériami a zaolejovanými motormi, vyzbrojenými fľaškami piva i peniazmi, túžobne očakávajúcich, kedy sa už konečne dostanú na radu. A až do večera, keď sa náčelník mal vrátiť a skontrolovať nás, sme sa skutočne ani len na chvíľku nezastavili. Napriek tomu, že naša technika bola určená pre celú rotu a nás bolo na jej obsluhu len jedno družstvo, po heroickom a obetavom výkone celého zohraného kolektívu (traja obsluhovali tlakový striekací rám a štyri dvojice so štetkami na hadiciach nablýskavali karosérie) sme ručne vystriekali zo zapečatených nádob všetky detergenty na zaolejované početné podvozky, motory a prevodovky, do čista vydrhli štetkami neuveriteľné množstvo karosérií áut a zvyšok neuspokojených záujemcov sme odkázali na nasledovné nedeľné poobedie s tým, že určite opäť prídeme a nech zavolajú i svojich susedov a známych.
To, čo sme už naozaj nedokázali vypiť, sme kolegiálne i pre ostatných spolužiakov skryli do sudov na chlórové vápno namontovaných na autách. V nich by to pivo pri vstupnej kontrole na bráne kasární naozaj nik nehľadal. A neuveriteľné množstvo zarobených peňazí sme si vzorne rovným dielom rozdelili na vreckové, aby sme mali na pivo počas sústredenia po minutí všetkých zásob i neskôr.
Náčelník po príchode skontroloval prázdne nádrže cisterien i neporušenosť pečatí na ventiloch. Rozjazdené koľaje na stanovisku i rozsiahle olejové škvrny v odpadovej vode jasne prezrádzali, že svoju zverenú vojenskú techniku sme dekontaminovali skutočne príkladne, vzorne a dôkladne. A serióznu prácu obsluhy dokazovali i príznaky jej absolútnej fyzickej únavy. Náš ťažký, kolísavý a neistý krok, vratké nohy a chvejúce sa ruky po neustálom dopĺňaní vypotených tekutín v potoku dokonale vychladeným pivom mu jednoznačne preukazovali, že všetci sme boli totálne vyčerpaní, po dlhom pobyte na slnku dobre vyšťavení a vysmädnutí, takže udelený trest bol dostatočný, neminul sa účinkom a naučil nás si to pochodovanie, spev a poradové zdravenie vážiť.
Celý zvyšok našej vysokoškolskej roty sa potom večer radostne vystriedal pri upratovaní v autoparku, až po hrdlá sa nalial dovezeným pivom a dostal pritom pokyny na nasledovný deň. Len tí dvaja donášači, čo zatiaľ boli za odmenu pod náčelníkovou kontrolou na jednom malom pive, nedostali ani kvapku a vôbec o ničom sa ani nedozvedeli.
Na druhý deň ráno, keď si náčelník na buzerplaci chcel overiť, či nás už konečne zlomil a včerajším odmorovaním áut naučil riadne pochodovať, spievať a zdraviť, sme vzorne o dušu hulákali, až sa sklá v oblokoch kasární triasli. Plukovník sa spokojne usmieval až do okamihu, keď po jeho obligátnom pozdrave „Nazdar, soudruzi", celá rota na plné hrdlo jednotne, vzorne a príkladne zarevala „Zdar, soudruhu". Len to „plukovníku" zamlčala a súčasne prestala i dupať. Zatiaľ čo z hrdiel tých dvoch riťolezov sa ako zvyčajne naplno ozvalo „PRDELNÍKU"... tentoraz ale do hrobového ticha bez všetko prekrývajúcej zvukovej kulisy.
V to nedeľné popoludnie šla okamžite za trest odmorovať vozidlá nadšene, dychtivo, nedočkavo a s len horko-ťažko potláčanou skrytou radosťou v ústrety pivným orgiám a vreckám plných peňazí s výnimkou tých dvoch udavačov celá naša vysokoškolská rota. Zatiaľ čo tí dvaja pod náčelníkovým osobným láskyplným dozorom celé poobedie na buzerplaci pod páliacim slnkom nacvičovali poradový krok, pochodový spev a pozdravy.
Stalo sa v Liberci, Horní Kasárna, júl 1983.
