Ako sme triednemu strčili oko do diery na dámskej šatni.

Náš triedny bol tvrdá sedliacka nátura a zastával názor, že všetko zlé sa musí z nás pubertiakov rázne vytrieskať a trestajúcu ruku mal pevnú, tvrdú a ťažkú. Jeho svojské názory na slušné správanie sa pritom od našich zásadne a diametrálne odlišovali. Vyučoval nás okrem Pracovnej výchovy i Občiansku náuku a tak sa do nás počas vyučovacích hodín nielen že neustále snažil vštepiť svoju nehynúcu lásku ku gazdovaniu na roli a prplaniu sa v záhonoch, ale začal dohliadať i na naše mimoškolské aktivity a snažil sa do nášho bujarého a neviazaného chovania, úmernému nášmu mladistvému štrnásťročnému veku, presadiť zásady spoločenského správania podľa jeho vlastného vkusu.

Samozrejme, že ako pubertiaci sme vystrájali množstvo v podstate neškodných bláznivých kúskov, avšak triedneho snažiaceho sa neustále do nás vštepiť jeho vlastné morálne zásady tieto naše mladícke nevinné nerozvážne výčiny sústavne privádzali do varu a zúrivosti. Keďže ani stupňujúce sa fyzické tresty na nás nezaberali, triedny sa v snahe spraviť z nás poslušných a z organizovaného davu nikdy nevyčnievajúcich disciplinovaných plnoprávnych členov našej socialistickej spoločnosti pokúsil použiť proti nám prvky psychologického teroru.

V strede rodného malého mestečka, v ktorom prakticky každý každého poznal, priamo oproti pošte pri autobusovej zastávke, bola strategicky umiestnená zasklená Tabuľa cti, na ktorej boli vyvesené fotografie najlepších pracovníkov Brigád socialistickej práce, odborových a straníckych funkcionárov. A triedny sa nám začal vyhrážať myšlienkou hneď vedľa Tabule cti zriadiť nástenku nazývanú Tabuľa hanby, na ktorej by boli pred pred zrakmi širokej verejnosti dlhodobo vystavené fotografie najväčších miestnych výtržníkov i s popisom ich hanebnej podvratnej protispoločenskej činnosti.

Bol práve krásny slnečný jún, vládli úmorné horúčavy, podobné ako teraz a tak sme každé poobedie trávili na brehu miestneho jazera, kde sme sa chladili a bláznili v osviežujúcej a lahodnej vode. Jedného takéhoto parného dňa však mal triedny na vyučovaní opäť mimoriadne zlú náladu, bezdôvodne na nás všetkých sústavne vrieskal, niektorých dokonca vyfackal a stĺkol a nakoniec nás nechal všetkých zlomyseľne poobede po škole, aby sme sa nemohli ísť okúpať. A tak sme sa oprávnene rozhorčení jeho neprístojným a neodôvodneným správaním rozhodli prejsť do protiútoku a využiť proti nemu jeho vlastnú najsilnejšiu zbraň.

Ako dospievajúci chalani sme sa vyznačovali vysokou hladinou neodbytných pohlavných hormónov, ktoré už naše organizmy vo veľkom produkovali a pohľad na polonahé opaľujúce sa dievčenské telá nás privádzal do vytrženia. V tých časoch však vládla pevná socialistická morálka, v novinových stánkoch neboli k dispozícii žiadne erotické či pornografické časopisy a ani v televízii vo večerných hodinách nikdy nebežali programy tohoto druhu. A tak sme teda boli odkázaní iba na diery vyvŕtané v stenách starých drevených šatní, umiestnených na okraji kamenistej pláže jazera tesne pri lese, cez ktoré sme učupení a s napätím pozorovali prezliekajúce sa osoby opačného pohlavia.

Zámerne sme sa preto pri najbližšej podvratnej činnosti obzerania si prezliekajúcich sa dievčat dierami v zadnej stene šatní nechali ostražitými vzornými občanmi spozorovať, tí okamžite nahlásili náš závažný priestupok proti slušnému správaniu triednemu a všetky diery okamžite dôsledne upchali. Triedny sa nám hneď v nasledujúci deň v škole začal vyhrážať, že ak pri tom ešte niekoho niekedy prichytí, dá mu dvojku z chovania, okamžite zriadi dlho sľubovanú Tabuľu hanby a previnilec bude prvý, koho fotografia na nej bude zverejnená.

Poobede sme sa ako zvyčajne v tých horúčavách vyrazili okúpať, ale oproti zvyčajnému výstroju, pozostávajúceho z bicyklov, plaviek a uterákov, sme boli naviac vyzbrojení i starou ručnou vŕtačkou (kolovrátkom) a fotoaparátom. S chuťou sme si užívali osviežujúci kúpeľ a bezstarostne sme sa vo vode čvachtali, keď tu nám zrazu naša hliadka na bicykloch, ktorý sme ostražito ponechali číhať v zálohe v lesíku nad prístupovou cestou k jazeru, priniesla dlho očakávanú správu o spozorovaní blížiaceho sa nepriateľa.

Keď triedny dorazil na pláž, už z diaľky zbadal pri zadnej stene dámskych šatní k nemu chrbtom otočenú predklonenú zahalenú postavu, práve kolovrátkom vŕtajúcu novú dieru do doštenej steny. Rozbehol sa preto za ňou, ale postava okamžite zmizla v lese medzi stromami bez toho, že by uvidel jej tvár. Na mieste činu zostal iba opustený kolovrátok zaborený vrtákom do steny šatní. Triedny kolovrátkom vykrútil vrták a pohľadu na čerstvo vyvŕtanú dieru v šatni nedokázal odolať...

Nasledujúci deň na čestnom mieste v strede Tabule cti, obkolesenej davom hlboko morálne pobúrených dospelých i škodoradostne nadšených žiakov, visela nalepená nádherne ostrá detailná fotografia nášho triedneho, ako s kolovrátkom v ruke, hlboko predklonený, spotený, s otvorenými ústami a vytrešteným okom prilepeným na diere uprene a dychtivo hľadí do dámskej šatne....

Triedny svoju myšlienku na zriadenie Tabule hanby pre najväčších výtržníkov školy radšej už nikdy nerealizoval. O trvalé umiestnenie svojej fotografie na nej očividne nestál.