Centrálne nariadené komplexné zameranie regiónu na poľnohospodárstvo sa okrem iného týkalo i miestneho školstva. Zjavila sa stredná škola poľnohospodárska, objavilo sa poľnohospodárske učilište a i gymnázium sa špecializovalo na poľnohospodársku idylu. Proste typický príklad demokratického centralizmu - strana s jej vedúcou úlohou centrálne rozhodla, že všetci miestni obyvatelia budú poľnohospodármi a tí sa potom demokraticky mohli rozhodnúť, na ktorej miestnej vzdelávacej poľnohospodárskej inštitúcii centrálne nariadené poľnohospodárske vzdelanie nadobudnú.
Inak to nemohlo byť ani na základnej škole, kde nás v rámci pracovnej výchovy učili prakticky okopávať kultúrne rastliny a plieť burinu a výučba poľnohospodárskej teórie bola zameraná na výhody a nevýhody použitia jednotlivých druhov hnoja. Ešte dnes sa nedokážem pozrieť na špiniaceho holuba bez toho, aby som si okamžite neuvedomil, že vtáčí trus, spisovne zvaný guano, je vynikajúcim zdrojom fosforu, na rozdiel od agresívneho prasačieho hnoja, ktorý je zase nutné ešte pred použitím neutralizovať.
Bol som čisto technický typ, ktorý už v detskom veku rozoberal a skladal svoj bicykel, metódou pokusov a omylov vnikal do tajomstiev elektriny a ako predzvesť budúcich úspechov v energetike staval na potoku za babičkinou záhradou vodné kolesá. Myšlienka rastlinnej a živočíšnej výroby ani ich tvorivej aplikácie v poľnohospodárskej praxi ma absolútne nelákala. A v tomto ťažkom duševnom rozpoložení sme v poslednom ročníku základnej školy dostali nového triedneho.
Triedny bol pravý sedliak telom i dušou. Ako politicky činný stranícky funkcionár a človek, čo nič iného nevedel robiť, vyučoval Občiansku náuku a Pracovnú výchovu, v rámci ktorej sme hromadne vnikali do hlbín a tajomstiev poľnohospodárstva. Nepadli sme si vzájomne do oka. Môj rozhodný odpor voči akejkoľvek forme poľnohospodárstva bol na prvý pohľad zrejmý a triedny sa preto rozhodol, že ma prevychová. Za školou bol školský pozemok a tam som musel tráviť dlhé hodiny pletím a okopávaním školskej záhrady, produkty ktorej sa však nikdy nestali obohatením stravy v našej školskej jedálni, ale zmizli v kuchyniach a komorách našich vyučujúcich.
Každý pohár raz pretečie. A v mojom prípade tou povestnou poslednou kvapkou bolo, keď nás raz poobede po vyučovaní celú triedu vyhnal vyberať zemiaky do školskej záhrady z jeho súkromných záhonov, kde bujný porast zemiakovej vňate nedotknutý mandelinkami (pravidelne sme ich museli oberať) dával jasne najavo, že školským hnojivom ani pesticídmi sa tam rozhodne nešetrilo. Ešte na nás navrieskal, že ak tam zostane čo len byľka zemiakovej vňate alebo čo i len jediný zemiačik, tak nám všetkým ukáže a odkráčal.
Naša reakcia bola okamžitá. Jeden dobrovoľník sa obetavo a iniciatívne vysr.. do stredu zemiakovej vňate zbaveného záhonu, vzniknutú kôpku sme zasypali tenučkou vrstvičkou suchej pôdy a do vrcholku vzniknutej pyramídy sme zasadili tie najkrajšie a najšťavnatejšie byle zemiakovej vňate, aké sa nám len podarilo nájsť.
Keď triedny prišiel, záhon bol krásne očistený, zemiaky vyzbierané, len v jeho strede sa ako maják týčil osamelý trs sviežej a bujnej zemiakovej vňate. Rozzúrený triedny sa s bleskami v očiach prirútil k nemu a s výkrikom "A toto je tu čo!!!" zaryl prsty do miest, kde predpokladal výskyt hromady zemiakov....
Stiahnime oponu zľutovania nad zvyškom výjavu.
Inak – triednemu sme pri príležitosti nášho šťastného a úspešného absolvovania základnej školy, spojeného s ukončením našej poľnohospodárskej odyssey, ako darček na rozlúčku kúpili vlečku dobre prehnitého kravského hnoja (z teórie sme si dobre pamätali, že to je ten najkvalitnejší) a on si ešte verejne pochvaľoval, akú sme mu tým spravili radosť a ako sa v nás mýlil, keď si o nás po celý čas myslel, že sme iba banda bezcitných darebákov.
