Bolo to obdobie, keď sa naše socialistické národné hospodárstvo s plánovaným nedostatkom všetkého živelne zmietalo v päťročných plánoch a plánované ukazovatele produkcie sa prekračovali výrobou z iniciatívne ušetrených materiálov. Oficiálnym heslom dňa prvej polovice osemdesiatych rokov, hlásaným stranou pri každej príležitosti, bol „Súbor opatrení", čo v preklade do slovenčiny znamenalo organizovane šetriť vždy a všade. A práve z tohoto búrlivého obdobia hľadania a dosahovania úspor pod vedením našej strany pochádza moje najvyššie dosiahnuté vojenské vyznamenanie počas základnej vojenskej služby - fotografia pred rozvinutou bojovou zástavou útvaru, ktorú som dostal za neuveriteľne úspešné organizovanie úspor PHM na našom útvare.
Náš malý odlúčený útvarček disponoval jedným ruským UAZ-om (ruská verzia džípu), dvomi skriňovými vétrieskami Praga V3S, jednou štábnou tatrovkou T-148 a jedným obrovským ruským ZIL-om s masívnou nástavbou. Vétriesky i tatrovka mali dieselové motory, jazdili na naftu a boli to v podstate úsporné a spoľahlivé mierne upravené československé civilné nákladné vozidlá, overené dlhými rokmi praxe na stavbách doma i v zahraničí. To sa však nedalo povedať o UAZ-e a už vonkoncom nie o ZIL-e, jazdiacimi na benzín. Tabuľková spotreba UAZ-u (letná 17 l / 100 km) bola viac než dvojnásobná v porovnaní s napr. škodovkou a ZIL (letná 60 l / 100 km, zimná 80 l / 100 km) v teréne na cvičení žral dokonca liter na kilometer. A o nejakej prevádzkovej spoľahlivosti alebo o bezporuchovom chode v oboch prípadoch bolo škoda hovoriť.
Výkonný práporčík bol šedou eminenciou každého útvaru. Bol to absolvent, ktorý sa staral o každodenný chod útvaru od rozdeľovania pošty cez výmenu prádla až po rozdávanie hojného vojenského žoldu (v mojich zlatých časoch vojenskej služby mal čatár absolvent žold 210 korún mesačne, z ktorých ešte bolo dobrým zvykom prispievať na Fond solidarity - nie však tej nedávno vzniknutej protivládnej poľskej). A na našom útvarčeku sa okrem iného staral aj o výkazy spotreby PHM.
Náš výkonný práporčík neustále zápasil s chýbajúcimi alebo prevyšujúcimi trenírkami a košeľami, nadpočetnými alebo deficitnými kádečkami (konzervovaná dávka potravín - štyri na sebe naukladané konzervy, zabalené v plaste, určené uživiť jedného vojaka po jeden celý deň) a na vzornú priebežnú evidenciu PHM spojenú s operatívnou analýzou spotreby PHM mu nezostával čas. Nečudo teda, že pri štvrťročných uzávierkách kníh jázd sa objavili obrovské nadspotreby benzínu pri UAZ-e i ZIL-e a náčelníkove koncoročné prémie boli kvôli neplneniu uznesenia našej strany o šetrení PHM vážne ohrozené. A tak som sa ani najmenej nezačudoval, že náčelník pod vplyvom referencií o mojich mimoriadne úspešných účtovných operáciách pri organizovanom darcovstve krvi na vojenskej katedre, ktoré som tak verne a plasticky popísal v jednom z predchádzajúcich príbehov (každý odber som si dal potvrdiť na troch vzájomne odlišných formulároch, čím sa počet darcov administratívne strojnásobil), ma poveril aplikovať armádny „Súbor opatrení" do praxe so zameraním na dôsledné zníženie nadspotreby PHM u týchto našich dvoch žrútov a motivoval ma na to prísľubom opušťáku.
Navštívil som preto kamarátov z vodičského práporu v ich autoparku so žiadosťou o rady a odbornú pomoc pri dosahovaní úspor, ale dostal som len samé zlé, nepriaznivé a negatívne správy. Aj ich UAZ-y na tom boli s nadspotrebou zhruba rovnako zle ako ten náš. Znižovali si ju dlhými pomalými rovnomernými jazdami s prázdnym vozidlom po asfaltkách na vidieku, ktoré rozpisovali ako množstvo krátkych jázd v meste alebo jazdu v teréne (povolená spotreba v teréne bola oveľa vyššia než na asfaltke). Lenže naša nadspotreba bola v dôsledku dlhodobého chronického zanedbávania si účtovných povinností našim výkonným práporčíkom už taká vysoká, že do najbližšej uzávierky sa ju touto metódou odstrániť už naozaj nijako nedalo stihnúť. Nešlo ju už dokonca ani len nejako prijateľne znížiť, nieto ešte v zmysle „Súboru opatrení" dosiahnuť aspoň nejaké úspory. A ZIL-y už dávno aj vo vodičskom prápore ako prevádzkovo nespoľahlivých a neefektívnych žrútov PHM radšej vyradili z evidencie a dali zošrotovať. Takže žiadny použiteľný zázračný návod na okamžité zníženie spotreby som nedostal. Už to vyzeralo, že tentoraz ako organizátor úspor PHM hanebne zlyhám, pokazím si svoje dobré organizátorské meno a náčelník svoje vytúžené prémie nedostane, keď ma opäť raz osvietila spásonosná myšlienka, ako PHM na oboch vozidlách narýchlo do štvrťročnej uzávierky ušetriť.
Navštívil som náčelníka a vysvetlil som mu, že zatiaľ čo jeho súkromná škodovka má spotrebu len necelých 7 l / 100 km, UAZ ju má zhruba o 10 l vyššiu. Mesačne sa najazdilo po asfaltkách skoro 1000 km, takže keby náčelník služobne jazdil na veliteľstvo a späť radšej na svojej súkromnej škodovke a jazdy by sa pritom vykazovali na služobnom UAZ-e, ušetrilo by sa mesačne takmer 100 l benzínu, čo by bohato pokrylo celú nadspotrebu UAZ-u a ešte by i zostalo pre náčelníka na pokrytie amortizácie jeho súkromného vozidla. A chýbajúce kilometre na počítadle UAZ-u by sme poľahky dokrútili stieračovým motorčekom. Nejaké primitívne plomby na náhone počítadla pre mňa nepredstavovali žiadny problém. Stačila by len trocha dobrej vôle a spolupráca z jeho strany.
Ku cti náčelníka musím uviesť, že tomuto pokusu o riešenie nadspotreby UAZ-u i o jeho korupciu odolal a môj návrh bez akéhokoľvek zaváhania rázne zamietol. Ťažko bolo preto vtedy povedať, či sa ho iba bál na UAZ-e realizovať alebo mu jeho dôstojnícka česť nedovolila naň pristúpiť. Ale neskorší vývoj situácie mi to objasnil.
Keďže ma však zo svojej kancelárie okamžite nevyrazil, predniesol som mu i môj druhý návrh na riešenie nadspotreby ZIL-u (na rozdiel od UAZ-u bez nutnosti jeho spoluúčasti). Vypočul si ho s neskrývaným záujmom a bez akýchkoľvek kritických pripomienok. Povedal k nemu len toľko, že o tom nechce nikdy nič vedieť a nikdy nič takého odo mňa o tom nepočul. Tak som to teda vzal ako tichý súhlas a pri najbližšom cvičení hneď po výjazde ZIL-u z kasární sme predstierali poruchu na motore, zapli sme ho ťažnou tyčou za tatrovku a za sústrastných pohľadov ostatných vojakov i výsmešných úškrnov dôstojníkov iných útvarov, že ten náš starý črep sa po niekoľko sto metroch jazdy opäť pokazil, sme ho s nulovou spotrebou benzínu odtiahli na cieľové miesto určenia, aby sme po niekoľkých dňoch po ukončení cvičenia počas návratu do kasární opäť simulovali ďalšiu poruchu a uskutočnili rovnaký PHM šetriaci odťahový proces. Zvýšenie spotreby vtedy lacnej nafty v tatrovke pri odťahovaní o zopár desiatok litrov bolo totiž výrazne nižšie než ušetrené hektolitre drahého benzínu v ZIL-e.
Časť ušetreného benzínu zo ZIL-u sme v pomere 1:1 vymenili so šoférom autobusu ČSAD za jeho ušetrenú naftu (aj on mal súkromné auto na benzín, na ktorom potreboval jazdiť), doplnili sme chýbajúcu naftu v nádrži tatrovky a pridali sme niečo jej i obom vétrieskam do nádrží na dosiahnutie úspor. A niečo ušetreného benzínu zostalo i do nádrže UAZ-u na elimináciu jeho nadspotreby i dosiahnutie úspor. Nadspotrebu ZIL-u sme tak jeho ťahaním na tyči a následným naturálnym výmenným obchodom s ušetreným benzínom za naftu nielen že vynulovali, ale dokonca sme u všetkých našich piatich vozidiel oproti plánovanej tabuľkovej spotrebe dosiahli výrazné úspory. A tak nadšený náčelník dostal svoje tvrdo zaslúžené koncoročné prémie a ja som sa tešil na sľúbený opušťák. Márne.
S tou vykázanou úsporou spotreby ZIL-u som to totiž nejako neodhadol a skutočne som ju prehnal. Hospodárska správa Západného vojenského okruhu ju pri kontrolách aplikácie „Súboru opatrení" nečakane vyhodnotila ako najvyššiu vo svojej pôsobnosti a Politická správa sa rozhodla autora úspor, ktorý tak krásne, dokonale a obetavo uviedol „Súbor opatrení" do praxe, príkladne odmeniť, aby tým povzbudila k ešte vyšším úsporám PHM i ostatných vojakov v našej armáde. A tak v obave, aby mi rozzúrený náčelník oprávnene plný obáv z pre neho vyplývajúcich možných následkov pre prípad prezradenia princípu mojej úspornej metódy nenašil pätnásť ostrých v posádkovej base, som si teda jedného dňa musel obliecť svoju vychádzkovú uniformu, oholiť sa, umyť si do čista zuby a koktajúc pri tom narýchlo vymyslené totálne nezmysly o využívaní dlhodobých skúseností Sovietskej armády so šetrením PHM, operatívnom prestavovaní karburátora na chudobnú zmes v závislosti od teploty motora a technike úspornej jazdy sovietskeho nákladného automobilu v teréne, som sa musel dať sa na pévéeske za odmenu za iniciatívne pretavenie „Súboru opatrení" do „Konkrétnych úsporných opatrení v podmienkach Československej ľudovej armády" vyfotografovať pred rozvinutou bojovou zástavou útvaru pre časopis „Československý voják", ktorý moje fiktívne, falošné a vymyslené skúsenosti so znižovaním spotreby ZIL-u spolu s mojím menom a fotografiou metodicky zverejnil.
Ach, tá celoštátna armádna hanba najvyššieho rozsahu. A strata dobrého mena v rodnom mestečku. Na rozdiel od redaktora „Československého vojáka" totiž ani vojaci - vodiči, ani kamaráti doma v civile neboli vrecom udretí a moje výmysly okamžite bez problémov odhalili. Za to, čo som pre záchranu náčelníkových prémií a likvidáciu nadspotreby PHM na útvare vykonal, som si takýto drastický a brutálny trest s dlhodobým plošným dosahom a stratou dobrého mena naozaj nezaslúžil..
Moja skutočná metóda tvorby úspor PHM ťažnou tyčou a pokazeným ZIL-om sa však na našom útvare trvale ujala. Odvtedy už žiadny výkonný práporčík z radov absolventov výkazy spotreby PHM nikdy neviedol. Nebolo totiž žiadúce, aby absolventi do skutočných úspor benzínu videli. A tak na cvičeniach neustále krátko po výjazde z kasární sa záhadne kaziaci ZIL, následne ťahaný na miesto určenia tatrovkou, ešte dlhé roky pod správou našich absolventských nástupcov dosahoval výrazné úspory PHM. Nie však až také vysoké, ako tomu bolo pri mojom naivnom prvom pionierskom pokuse. Lebo i súkromné autá našich dôstojníkov potrebovali benzín. Len my absolventi sme ich vtedy žiaľ ešte nemali.
