S organizovaným zberom druhotných surovín na tom bola naša armáda vždy biedne. Tanky i obrnené transportéry boli prísne evidované a tak sa na zber starého železa za žiadnych okolností použiť nedali. O lietadlách a helikoptérach použiteľných na zber farebných kovov (obzvlášť nedostatkového hliníka) škoda hovoriť. A ani v našich kasárňach tomu nebolo inak. S evidenciou nákladných i osobných áut to bolo rovnaké ako s tankami či transportérmi, vystrieľané nábojnice na strelnicu si zase chodili zbierať pionieri. Ani len sklenené fľaše sa nedali zbierať, lebo vojaci si zásadne pašovali do kasární pivo radšej vo veľkom načapované v bandaskách na pitnú vodu a dôstojníci zase svoje prázdne zálohované fľaše z pálenky či vína radšej odnášali potichu preč. Nie že by sa báli, aby o ich mimochodom všeobecne známom opilstve na pracovisku nezostávali žiadne zbytočné, nežiadúce a neželané dôkazy, ale takto za ne v obchode dostali zopár drobných. Khaki mundúry i zelené vojenské prádlo sa nosili až do ich úplného rozpadnutia, použité vojenské špeciálne mapy sme do zberu z pochopiteľných dôvodov odovzdávať nemohli a tak sme pre potreby národného hospodárstva na našom útvare ba ani v celých našich kasárňach naozaj ani pri najlepšej vôli nemali čo zbierať.
Keďže som sa už niekoľkokrát politicky a ideologicky dokonale organizačne osvedčil (blogy „Ako sme na vojne (ne)vyhrali súťaž „Za Rudým praporem“, „Ako som sa na vojne zapojil do zlepšovateľského hnutia“, „Ako som na vojne organizoval úspory PHM“,...) ako politicky zdatný a vysoko aktívny člen SZM (Socialistického zväzu mládeže), v ktorom bolo "dobrovoľne" organizovaných 99.9 % mladých, stal som sa nechtiac pravou rukou a pevnou oporou nášho zástupcu náčelníka pre veci politické pri akejkoľvek ním riadenej politicko - výchovnej aktivite.
Mal som už tesne pred koncom svojej základnej vojenskej služby, keď si ma zase raz dal súrne zavolať. Myslel som si, že ma chce iba opäť ako zodpovednú osobu so slovami („Sejkoro, skočte mně do hospody pro flašku, ale jestli Vás u toho chytnu, dám Vás zavřít.“) poslať cez dieru v plote kasární do najbližšej krčmy pre chľast, ale ukázalo sa, že situácia bola oveľa vážnejšia. Hlavná politická správa pri kontrolách výsledkov zberu druhotných surovín v armáde totiž zistila, že v našich kasárňach sa už celé roky prakticky žiadne druhotné suroviny nezbierajú a priložila preto všetkým zodpovedným nôž na krk, nech s tým po politickej úrovni niečo spravia, inak sa majú na čo tešiť. A nemyslela tým iba jednoduchú stratu prémií.
Súcitne som si zhlboka s dramatickým efektom nahlas povzdychol, ale to bolo z mojej strany všetko. Do konca vojny mi chýbalo už len zopár desiatok dní a tak mi nejaký armádny zber druhotných surovín mohol byť úplne ukradnutý. Môj fekalistický postoj (zvysoka som na to sr...) k problému neúspešného zberu a možným represiám hroziacim za neúspešný zber zodpovedným armádnym politickým pracovníkom vycítil i môj zástupca náčelníka pre veci politické a preto so slovami „Sejkoro, Tobě to vúbec nesere, ale dyť mně de vo funkci...“ začal apelovať na moju mäkkú dobrácku povahu. No a tento brutálny psychologický nátlak na moje city podporil i prísľubom cenného vecného daru pri príležitosti môjho odchodu do civilu. Pričom sa mi osobne svojim čestným dôstojníckym slovom zaručil, že to už nebudú iba lacné náramkové hodinky s vyrytým venovaním a číslom nášho vojenského útvaru, ale niečo oveľa hodnotnejšie a trvácnejšie. A za peniaze utŕžené za nazbierané druhotné suroviny odovzdané do Zberných surovín sa pre našu útvarovú organizáciu SZM na moju počesť zakúpi niečo praktické, trvácne a hodnotné, aby to dlhodobo mohli využívať i naši nástupcovia a moje dobré meno ich tak v budúcnosti motivovalo k podobným obetavým a heroickým politicko – výchovným výkonom.
Som človek od prírody dôverčivý a tak i keď ma naša Československá ľudová armáda pri sľúbených odmenách napr. za úspešnú organizáciu úspor pohonných hmôt alebo rozvoja zlepšovateľského hnutia na útvare doteraz vždy hlboko sklamala, rozhodol som sa jej dať ešte jednu poslednú šancu a zlákaný vidinou cenného daru i získania doživotného dobrého mena u budúcich generácií mojich nástupcov na základnej vojenskej službe, hľadiac pritom uprene s klíčiacou podvratnou myšlienkou na budovateľské plagáty nalepené na stenách náčelníkovej kancelárie a vitrínu s politicko – výchovnou literatúrou, som sa teda zaviazal niečo s tou nelichotivou bilanciou zberu druhotných surovín na našom útvare urobiť a svojmu zástupcovi náčelníka pre veci politické tým jeho teplú vojenskú funkciu i prémie zachrániť.
Aby boli vojaci základnej služby spoločensky dostatočne hlboko uvedomelí, ideologicky vyspelí a politicky vysoko zdatní, museli sa neustále politicky vzdelávať. Vojaci preto mávali pravidelne PŠM (Politické školení mužstva) a absolventi MLP (Marx - leninskou přípravu), na ktorých im boli neustále vštepované zásady socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu, prekladané bojovými tradíciami našej i Sovietskej armády a oddanosťou pracujúcemu ľudu vedeného jeho stranou. V praxi to ale u nás na útvare vyzeralo tak, že si ma zástupca náčelníka pre veci politické vždy pred PŠM či MLP dal zavolať a so slovami „Sejkoro – udělejte mně přehled denního tisku, ať to nemusím číst“ ma poveril prípravou na tieto náročné zamestnania, pozostávajúcou z čítania Rudého Práva alebo štúdia politicko - vzdelávacích materiálov z Rudé knihovny a následne i prednesom čerstvo naštudovaných výchovných informácií mužstvu.
Rudá knihovna bol štandardný predpísaný súbor ideologicky - výchovných plagátov a transparentov s obrovskými červenými hviezdami (typu "Proletáři všech zemí, spojte se", „Úkoly výcvikového roku beze zbytku splníme“ alebo „Československá lidová armáda – ocelová pěst dělnické třídy“), politickej literatúry (napr. kníh Júliusa Fučíka „Reportáž psaná na oprátce“ či prezidenta Ludvíka Svobodu „Z Buzuluku do Prahy“) a aktuálnych uznesení ústredných zjazdov KSČ, ktorým musela byť bez výnimky vybavená každá PVS v armáde (politicko výchovní světnice – t.j. miestnosť pre vojakov a absolventov, kde sa uvedené politické školenia vojakov a absolventov odohrávali). Tieto ideologicky nesmierne cenné a kultúrne vysoko hodnotné výtvarné i literárne umelecké diela boli na jednotlivé vojenské útvary centrálne distribuované Politickou správou zväčša zadarmo, iba vo výnimočných prípadoch pri obzvlášť cenných dielach si ich útvarové organizácie SZM museli zakupovať zo svojho skromného rozpočtu. Politická správa si ich objednávala z tlačiarní vždy vo veľkých množstvách s dostatočnou rezervou, aby nimi mohla poslúžiť i v prípade nadštandardného záujmu podriadených útvarov. O politicko - výchovnú literatúru a ani o ideologicky - vzdelávacie plagáty však v armáde (a to nielen v nej) však nikdy nebol žiadny spontánny záujem ani keby za ich odber záujemcom platili a ležali preto vo veľkých množstvách hriešne nevyužité v skladoch Politickej správy bez akéhokoľvek odbytu.
A tak motivovaný snahou získať prisľúbený cenný vecný dar, ktorý by mi navždy pripomínal môj zmysluplný ročný pobyt v Československej ľudovej armáde, ako i zanechať trvácnu a hodnotnú spomienku na mňa mojim budúcim nástupcom, ma napadla prekrásna myšlienka, ako vo veľkom úspešne rozbehnúť zber druhotných surovín v našom útvare a pomôcť tým môjmu zástupcovi náčelníka pre veci politické udržať si ten jeho teplý armádne politický flek.
Ako pravá ruka nášho zástupcu náčelníka pre veci politické som pre náš útvarček zabezpečoval styk s Politickou správou a okrem iného som organizoval i dopĺňanie našej Rudej knihovny aktuálnymi politicko - výchovnými materiálmi. Disponoval som preto zaručenými dôvernými a prísne utajenými informáciami o tom, že v ústrednom sklade Politickej správy v Tábore sa za dlhé roky jej nedostatočnej činnosti nahromadilo obrovské množstvo nikdy nepoužitých starých výtlačkov politickej literatúry a výchovných plagátov, ktorá ich kedysi z dôvodu ich nadmerného počtu všetky nerozdistribuovala podriadeným útvarom a o ktoré už teraz nik ako o neaktuálne nemal záujem. Dostala sa tým však do vážnych a neriešiteľných problémov, pretože prípadná kontrola nadriadených orgánov by nájdením hromady nerozdistribuovaných materiálov musela konštatovať dlhodobú nevyhovujúcu politicko - výchovnú prácu.
I v neďalekom Písku dislokovaná divízia Sovietskej armády mala tiež svojho politruka (politíčeskovo rukovodíteľa = náčelníka pre veci politické), ktorý mal úplne rovnako ako naša Politická správa svoje sklady až do prasknutia prepchaté nadbytočnými výtlačkami ruskej vojenskej politicko - výchovnej literatúry. Na rozdiel od tých našich boli síce písané azbukou, ale presne rovnako ako naša Politická správa ani on nevedel, ako sa ich potichu a nenápadne bez rizika z prevalenia sa svojej dlhodobej nevyhovujúcej politickej práce zbaviť.
Navrhol som preto nášmu zástupcovi náčelníka pre veci politické, nech si na Politickej správe spraví dobré meno, prejde od oportunistickej pasivity k boľševickej aktivite (tento aktuálny dobový výrok som práve získal samoštúdiom na svojej príprave na výučbu MLP) a ponúkne bratskej sovietskej divízii politicko – výchovné prebytky našej Politickej správy výmenou za ich sovietske prebytky. I keď tie sovietske u nás určite nikto nikdy čítať nebude (a to nielen pre to, že sú písané azbukou), na jeho nadriadených na Politickej správe táto snaha o výmenu vzájomných informácií o revolučných tradíciách našich bratských armád a o zintenzívnenie politicko – výchovného procesu mužstva využitím sovietskych politicko - výchovných metód určite pozitívne zapôsobí a napraví tak aktuálny nepriaznivý dojem o jeho nečinnosti, spôsobený jeho nedostatočnou iniciatívou pri zbere druhotných surovín, bytostne ohrozujúci jeho funkciu.
Zástupca náčelníka pre veci politické a následne i Politická správa môj návrh na zvýšenie úrovne procesu politickej výchovy mužstva formou prevzatia sovietskych politicko - výchovných materiálov radostne uvítali s priam búrlivým nadšením. Takúto príkladnú iniciatívu zdola tu ešte nikdy nemali. Pred svojou politickou vrchnosťou mohli bez akejkoľvek práce vykázať vysoko progresívnu iniciatívnu politicko - výchovnú činnosť a zároveň sa nenápadne zbaviť dôkazov o svojej dlhodobej akútnej a totálnej politicko - výchovnej nečinnosti. Pretože však Politická správa nemala na realizáciu tejto mojej geniálnej myšlienky ani patrične jazykovo zdatných ľudí a ani prepravné kapacity, poverila preto okamžite môjho zástupcu náčelníka pre veci politické ako jej autora i jej realizáciou. A samozrejme ja ako jediný aktívny znalec ruského jazyka na našom útvare som presne podľa svojho očakávania dostal na starosť organizačné zabezpečenie (logistiku) tohoto náročného naturálne výmenného (priam bartrového) obchodu.
Uvedené politicko – výchovné materiály s výnimkou niekoľkých obzvlášť cenných diel neboli v skladoch ani našou ani sovietskou politickou správou nijako evidované a tak som prosto telefonicky s bratskou sovietskou divíziou dohodol jednoduchú objemovú výmenu prebytkov v rozsahu auto za auto. Naša Politická správa i sovietska divízia sa radostne zbavili všetkých prebytočných ležiakov zo svojich prepchatých skladov (v sklade Politickej správy sme ponechali z každého druhu materiálov vždy len jediný výtlačok, perlou medzi ktorými bolo jedno nesmierne drahé kompletné vydanie zobraných diel klasikov marxizmu - leninizmu vytlačené na kriedovom papieri), naše zabezpečovacie kasárne, ležiace na polceste medzi Táborom a Pískom, poskytli dve nákladné autá typu Praga V3S a tak jedného krásneho letného dňa niekoľkými tonami politicko - výchovnej literatúry písanej latinkou i azbukou až po strechu napratané skriňové vétriesky vyrazili z čerstvo vyprázdnených skladov Politickej správy oboch bratských armád do náprotivných skladov. Cesta čisto náhodne viedla okolo skladu Zberných surovín, kde sme sa len tak mimochodom letmo zastavili a bez akýchkoľvek morálnych zábran alebo čo i len najmenších výčitiek svedomia z našej diverznej činnosti hraničiacej s politickou provokáciou sme väčšinu nikdy ani len z tlačiarenských obalov nevybaleného ideologického nákladu vyložili a odovzdali ako starý papier a druhotné suroviny. Zvyšok politicko - výchovných materiálov v rozsahu jedného vzorku z každej vytlačenej sady sme hrdo doviezli na náprotivné miesta určenia, kde bol opäť bez akejkoľvek ďalšej inventarizácie uložený do čerstvo takmer úplne vyprázdnených skladov.
Vďaka tejto mojej vzornej aktívnej politicko - výchovnej práci tak naša útvarová organizácia SZM nazbierala týmto spôsobom razom tony starého papiera. Pretože náš malý odlúčený útvarček pozostával iba z 10 vojakov základnej služby a 7 absolventov, v prepočte na jedného príslušníka to znamenalo jednoznačne najvyššie množstvo nazbieraných druhotných surovín v celej našej Československej ľudovej armáde. Zástupca náčelníka pre veci politické za svoju príkladnú osobnú iniciatívu pri zbere druhotných surovín a vysokú politickú aktivitu pri nadväzovaní internacionálnej družby s bratskou Sovietskou armádou dostal vysoké mimoriadne prémie. Obe bratské politické správy si vyprázdnili svoje beznádejne prepchaté sklady plné prebytočných a nikdy nepoužitých politicko - výchovných materiálov. Naša útvarová organizácia SZM sa tešila na vysokú finančnú čiastku za odovzdaný starý papier preúčtovanú Politickou správou zo Zberných surovín. Ja som sa tešil na cenný vecný dar na pamiatku môjho zmysluplného ročného pobytu v armáde a pre svojich budúcich nástupcov na základnej vojenskej službe som za zberom do útvarovej pokladne SZM získané peniaze navrhol na moju počesť na PVS zakúpiť video, aby pod zámienkou dobrovoľného sledovania kompletných záznamov zasadnutí ústredných výborov KSČ počas výučby PŠM alebo MLP mohli radšej potajomky pozerať vojakmi oveľa viac cenené erotické filmy alebo porno.
Musím objektívne priznať, že zástupca náčelníka pre veci politické svoje čestné dôstojnícke slovo v plnom rozsahu skutočne čestne splnil. Pri príležitosti svojho odchodu do civilu v hodnosti čatára absolventa (č.a.) som ako cenný vecný dar za svoju mimoriadne aktívnu a obetavú politicko - výchovnú prácu prácu v našej útvarovej organizácii SZM a nadväzovanie internacionálnej spolupráce so Sovietskou armádou dostal bohato ilustrovanú knihu „Jihočeská píseň“ (typické ukážky z ktorej som vyššie priložil) s vlastnoručným venovaním priamo od náčelníka Politickej správy, pojednávajúcu o revolučných tradíciách našej Československej ľudovej armády i Sovietskej armády v Juhočeskom kraji. No a naša útvarová organizácia SZM si za peniaze obdržané za zber starého papiera musela pre mojich nástupcov do Rudé knihovny útvaru od Politickej správy zakúpiť tú poslednú neskutočne drahú kompletnú sadu diel klasikov marxizmu – leninizmu vytlačenú na kriedovom papieri, čo som ešte neodovzdal do zberu, do ktorej som im musel naviac vlastnoručne napísať svoje venovanie, aby som sa im navždy zapísal do pamäti. Pričom všetky tieto knihy pochádzali zo zostávajúcich ležiakov obzvlášť cenných diel mnou jednoznačne nedostatočne vyprázdneného skladu politicko – výchovnej literatúry Politickej správy v Tábore.
A tak som teda prešiel od boľševickej aktivity k oportunistickej pasivite a definitívne som tým ukončil akúkoľvek svoju aktívnu prácu v našej útvarovej pobočke armádneho Socialistického zväzu mládeže.
