Izrael je vysoko rozvinutá priemyselno – poľnohospodárska krajina, ktorá sa z dôvodu nedostatku prírodných zdrojov už dávno rozumne špecializovala na znalostnú ekonomiku. A zatiaľ čo u nás naša vláda o nej stále iba neúspešne naprázdno tliacha, v Izraeli už dávno investovali do príslušného perspektívneho požadovaného vzdelania (vychovávajú prioritne technických a prírodovedných špecialistov, zatiaľ čo u nás zanedlho zo špecialistov na verejnú správu, sociálne vedy a iných podobne zameraných "odborníkov" už zanedlho budeme môcť stavať zúfalo chýbajúce protipovodňové hrádze). A tak ma zase raz po čase poslali na skusy do Izraela priučiť sa niečo o automatizovaných systémoch riadenia technologických procesov a pribalili mi k tomu i jedného nového politicky nominovaného kindermenežéra, nech si spraví zaslúžený výlet.
Môj nový kindermenežér už nebolo také to mladé, neskúsené šteniatko, čo sa neustále snažilo prečúrať starého ostrieľaného psa, ako bol ten prvý bývalý kindermenežér z Ruska. Bol to tvrdohlavý, zarytý a namyslený osol, čo sa zakaždým zatne a nikdy sa nedá poučiť. Úplne zbytočne som sa ho snažil vyzbrojiť cennými praktickými radami o špecifikách pobytu v krajine, ktorá od svojho vzniku nepretržite už vyše 50 rokov je vo vojnovom stave so svojimi arabskými susedmi. A tak v pude sebazáchovy, aby ma nestiahol so sebou pod hladinu ním neustále generovaných prúserov, mi nezostávalo nič iného, než ho pri každom ním vyvolanom probléme ponechať vlastnému osudu, nech si vylíže, čo si sám navaril.
Izraelské aerolínie El Al sú známe svojimi mimoriadne prísnymi a dôslednými bezpečnostnými kontrolami cestujúcich, ktoré i na cudzích letiskách v zahraničí vykonávajú priamo príslušníci izraelských bezpečnostných zložiek. Napriek tomu, že sme boli vopred niekoľko krát dôrazne upozornení, že si na palubu lietadla nesmieme brať so sebou žiadne nebezpečné predmety, ako sú napríklad nože, pri prechode cez bezpečnostný rám na viedenskom letisku Schwechat kindermenežérovi zapískal vo vrecku bundy skrytý malý vreckový nôž.
Nuž – mohlo by sa snáď stať sa, že cestujúci na jeden nožík pozabudne, ale kindermenežér už nijako nedokázal izraelskej ochranke vysvetliť, prečo mu pri rontgenovej kontrole príručnej batožiny v nej našli druhý (veľký) vreckový nôž. A keď sa ho ochranka opakovane pýtala, čo to má znamenať a na čo ich potreboval pri sebe na palube lietadla, začal im po slovensky nadávať, prečo ho s takou chu...inou vôbec otravujú.
20% obyvateľov Izraela ovláda ruštinu. Z päť miliónov obyvateľov je totiž jeden milión imigrantov pôvodom z bývalého Sovietskeho zväzu. A jazykovo blízkej slovenčine ochrankár ruského pôvodu bez najmenších problémov porozumel. Okamžite preto nasledovala mimoriadne dôsledná osobná prehliadka a samozrejme spojená i s nie príliš jemnou prehliadkou telesných dutín.
Po prílete do Izraela na letisku čaká každého prichádzajúceho cestujúceho dôkladný a precízny vstupný pohovor, kto je, odkiaľ ide, kde bude ubytovaný, čo tam plánuje robiť, či sa zaň má kto z domácich obyvateľov zaručiť a potvrdiť predložené údaje. Ponúkol som sa preto teda telesnou prehliadkou riadne otrasenému a vystresovanému kindermenežérovi, že cez vstupný pohovor prejdem prvý tesne pred ním, aby sa na mojom príklade poučil a presne vedel, čo má povedať a robiť. O moju ponúknutú pomocnú ruku neprejavil absolútne žiadny záujem a ešte ma sfúkol, nech sa láskavo starám sám o seba. A tak som sa teda intenzívne postaral jedine o to, aby som bol ďaleko od neho i od vstupnej kontroly v okamihu, keď si niekto z ochranky položí otázku, na čo boli jednému kindermenežérovi potrebné až dva nože a začne hľadať jeho potenciálneho druhého spolupáchateľa.....
Po výstupe z kontrolovaného pásma letiska som si pohodlne sadol na prvú lavičku pred východom a díval som sa, ako si ochranka kindermenežéra odvádza do osobitnej miestnosti na výsluch. Otvoril som si noviny a pri ich pomalom čítaní som vytrvalo čakal. Hodinu, dve, tri,... Bolo totiž tesne pred plánovaným vyhlásením nezávislosti Palestínskeho štátu a vypuknutím druhej intifády (všeľudového povstania Palestínčanov proti Izraelskej okupácii), keď vždy prísne bezpečnostné opatrenia v krajine boli pritvrdené až na úplne maximum.
Podrobná vstupná kontrola kindermenežérovi v jeho súkromnom pase, na ktorý napriek môjmu výslovnému upozorneniu cestoval namiesto na služobný, našla čerstvé razítko z dovolenky v Tunise, ktoré spolu so záznamom o pokuse prepašovania dvoch nožov na palubu lietadla vo Viedni upútalo skutočne mimoriadnu pozornosť letiskovej ochranky (v Tunise sídli totiž vedenie Organizácie pre oslobodenie Palestíny). Nasledoval mimoriadne dlhý, tvrdý a dôrazný výsluch kindermenežéra. Z kontrolovaného pásma vyšiel až po niekoľkých hodinách úplne zlomený, s chvejúcimi sa nohami, trasúcimi sa rukami a hustými kropajami potu na čele, i keď letisková klimatizácia bežala na plný výkon a bol už chladivý podvečer...
O detailoch jeho mnohohodinového vstupného výsluchu pri vstupe do Izraela žiaľ nemôžem nič napísať. Nikdy sa o nich predo mnou ani len slovíčkom nezmienil. A do Izraela už ani nikdy viac necestoval.
Stalo sa na Ben Gurionovom medzinárodnom letisku v Tel Avive, september 2000
