reklama

Ako som sa učil variť vajíčka na mäkko.

Tento príbeh sa odohral niekedy pred tridsiatimi piatimi rokmi, keď ešte neexistovali mikrovlnné rúry ani väčšina z dnešných osvedčených praktických potravinových polotovarov. Len chalani – pubertiaci boli vtedy rovnako nepraktickí a nesamostatní, ako sú i teraz a väčšina z nich si nedokázala uvariť ani len tie najzákladnejšie jedlá. A jedným z nich, štatisticky identickým a kuchársky absolútne nesamostatným pubertiakom som bol v tých časoch aj ja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Najzložitejšie jedlo, ktoré som vtedy dokázal samostatne vyprodukovať, bolo odkrojenie krajca chleba, jeho natretie maslom a obloženie salámou. Vo všetkom ostatnom som sa bezvýhradne spoliehal na mamu, ktorá mi vždy vzorne chystala oblečenie na ráno do školy, každodenne kontrolovala školskú tašku, či som si niečo nezabudol a obetavo pripravovala školské desiate. Keď som bol chorý, brala si z práce ošetrovné člena rodiny a zostávala so mnou doma, aby ma mohla nakŕmiť a pofúkať mi moje boliestky.

Keď už som prekročil vek 10 rokov a opäť raz na mňa prišla chrípka, angína či iná pliaga, mama dospela k názoru, že by som sa už mohol konečne i čiastočne osamostatniť, ukázala mi, čo mám kde v ktorom hrnci či pekáči v chladničke pripravené k obedu, odišla do práce a ponechala ma s mojou chorobou samotného doma napospas temnému a krutému kuchárskemu osudu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V prvý deň samostatného pobytu doma som si naivne a optimisticky myslel, že prihriatie pripraveného navareného jedla k obedu predsa nemôže byť pre mňa až taký veľký problém. Statočne som si teda naložil do hrnca porciu bravčového pečeného mäsa, knedlí a kapusty (takzvaný český trojboj – vepřo, knedlo, zelo) a zahájil som zohrievanie na elektrickom sporáku všetkého odrazu a spolu. Mäso zostalo studené, kapusta takmer vriaca, knedle vysušené na placky a hrniec pripálený. Ešte šťastie, že od bolestivej a mučivej smrti hladom ma na obed zachránil môj starý, dobrý, osvedčený maslový chlieb, zatiaľ čo na večeru bola od mamy za zničený hrniec „hubová polievka“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nerezignoval som a na druhý deň som zahájil svoju kuchársku ofenzívu novou, rafinovanou a úskočnou taktikou. Postupne som, starostlivo pritom miešajúc obsah nádob umiestnených na strategicky iba mierne teplej platni, prihrial celý hrniec kapusty, všetky knedle v mise a celý pekáč s mäsom. Napriek absolútne odlišnému postupu bol výsledok môjho kuchárskeho experimentu veľmi podobný tomu z prvého dňa – síce som nič nepripálil, ale kým som jednu zložku obeda pracne zohrial, druhá už dávno vychladla a tretia vyschla. Na radu v boji s neúprosným hladom tak rovnako, ako v predchádzajúci deň, prišiel opäť víťazne starý, dobrý, osvedčený maslový chlieb. Majúc pritom na pamäti maminu ráznu výstrahu, že teplé potraviny sa do chladničky nesmú dávať, som vzorne ponechal nespotrebovanú kapustu, mäso i knedle vytiahnuté až do neskorého podvečera vonku na kredenci a veľmi som sa divil, prečo po návrate z práce pre toto moje vzorné a doslovné splnenie jej pokynov neprejavila ani za mak nadšenia a k môjmu postupom zaujala principiálny a nekompromisný hlasný zásadný nesúhlas vyjadrený novou hubovou polievkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tretí deň som na ďalší maslový chlieb na obed ani ďalšiu hubovú polievku na večeru už naozaj nemal chuť a tak som sa rozhodol, že tentoraz to nebudem s prihrievaním obedu opäť zbytočne riskovať a radšej si bezrizikovo uvarím moje obľúbené jedlo - vajíčka na mäkko. Nedávno nás totiž navštívila babička a značnú časť chladničky zaplnila exportnými a výstavnými vzorkovými produktmi svojho slepačieho chovu, čím vytvorila dostatočnú materiálnu základňu pre tento druh obedov na celý zvyšok trvania mojej choroby.

Prakticky som si to síce ešte dovtedy nikdy neskúšal, ale teoreticky som si z pozorovania maminho kuchárskeho umenia za sporákom veľmi dobre pamätal, že čím tvrdšie bolo surové mäso, zelenina alebo akákoľvek iná surovina, tým dlhšie sa musela v hrnci variť. A aby som mal úplnú istotu a vyvaroval sa akéhokoľvek čo i len najmenšieho rizika, vyzbrojil som sa i maminou veľkou a hrubou kuchárskou knihou, v ktorej som si nalistoval kapitolu o varení vajíčok na mäkko a podrobne ju do detailov naštudoval, špecializujúc sa hlavne na potrebnú dĺžku varu, čím som sa zbavil čo i len najmenších pochybností o prípadnom neúspešnom ukončení môjho smelého a odvážneho kuchárskeho experimentu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzal som teda z chladničky 2 vajíčka, strčil ich do veľkého hrnca s vodou a zapol elektrický sporák. Ten už mal svoje lepšie roky života za sebou, vody bolo v hrnci naozaj riadne a tak trvalo dosť dlho, kým uviedol vodu do varu. Následne som si vzorne podľa kuchárskej knihy zmeral čas 3 minúty na uvarenia vajíčka namäkko a po jeho uplynutí sporák vypol. Keď voda konečne ochladla, vajíčka som vybral, rozbil... a čuduj sa svet – boli tvrdé.

Moje kuchárske nadšenie podporované narastajúcim pocitom trýznivého hladu v žalúdku po tomto neúspešnom pokuse vôbec neochablo a tak som vložil tvrdé uvarené vajíčka do misky do chladničky, vytiahol z nej ďalší pár surových vajíčok a skúsil som predĺžiť interval varenia na dvojnásobok – 6 minút. Po zopakovaní procesu s vychladnutím vody a rozbitím škrupiny som musel konštatovať pre mňa úplne neuveriteľný a absolútne nepravdepodobný fakt – boli stále ešte tvrdé.

Skúšal som to teda nezlomne a neochvejne v súboji s elektrickým sporákom a novými a novými vajíčkami podporovaný narastajúcim pocitom hladu znovu a znovu. Varil som ich postupne 10 minút, 15, 20, pol hodiny....

Nezmäkli...

Tá kuchárska kniha bola očividne absolútne k ničomu, nedokázala poskytnúť použiteľný návod ani len na uvarenie obyčajného vajíčka na mäkko. A tak niekoľko nasledovných dní mala celá naša rodina k jedlu ráno i večer jednotne iba vajíčka natvrdo a ja som tak definitívne stratil akúkoľvek vieru a dôveru v pravdivosť a praktickú použiteľnosť všetkých kuchárskych kníh.

Ján Sýkora

Ján Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Bežný občan so zmyslom pre humor. Zoznam autorových rubrík:  VojenskéPolicajnéRuskéZo života

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu