Počas svojho pobytu som bol pripravený na všetko, ale úroveň WC so mnou poriadne zamávala. Práve vrcholila perestrojka a bežný ruský človek sa začal oboznamovať s tým, čo je to záchodová misa. Dovtedy poznal len dieru v cementovej podlahe v spoločnej miestnosti na chodbe a stúpačky po jej stranách, na ktoré si človek čupol a tlačil. Miestnôstku dopĺňala ešte vodovodná trubka trčiaca z plafónu, ktorá plnila súčasne funkciu sprchy i záchodového splachovača.
Nech sa človek snažil ako len mohol, vždy sa našlo niečo, čo nepadlo do diery, ale na jej okraje a sťažilo potom hľadanie vhodnej polohy nasledujúcemu záujemcovi. Ďalší v poradí už mal svoju úlohu obtiažnejšiu, výhýbajúc sa pozostatkom po svojom predchodcovi a udržiavajúc pritom ešte i stabilitu sa nemohol na mierenie do diery plne sústrediť a zákonite aj jeho balistický rozptyl bol potom širší. A tak po niekoľkých opakovaniach popísaného procesu už bola podlaha pokrytá vrstvou...no, povedzme tomu spisovne.. exkrementov.
V rámci približovania sa Západu začali počas perestrojky aj v Rusku podľa západných filmov používať záchodové misy, zatiaľ však bez sklápacích sedadiel. Keďže však nevedeli, ako sa misy používajú, vyšplhali sa na ne, stiahli nohavice i trenírky, čupli si s neprirodzene roztiahnutými nohami pätami na okraj a balansujúc v tejto vratkej polohe činili zadosť svojim hygienickým návykom. Pribúdalo vážnych úrazov po pádoch vpred i do misy, takže ich teda radšej zalievali zvonku betónom až po okraj do tvaru obrovského betónového schodu, aby sa dalo na okraji misy čupieť oveľa stabilnejšie a prerábali ich tým opäť na gigantickú dieru vo zvýšenej betónovej podlahe, tentoraz ale porcelánovú a bez stúpačiek.
Človek si ale časom zvykne na všetko a tak keď som si po štyroch týždňoch svojho pobytu už myslel, že už som dostatočne ostrieľaný a záchodovo odolný, raz si matka príroda počas môjho pobytu v meste opäť zažiadala svoje. Odskočil som si preto na najbližší "tualet" na Bielorússkom vakzále (nádraží). Bol tam rad boxov s meter vysokými oddeľovacími stienkami, takže bolo vidieť hlavu a vypleštené oči čupiaceho užívateľa, dal sa odhadnúť stupeň procesu, v ktorom sa majiteľ očí práve nachádza a podľa toho si bolo možné vybrať box, ktorý sa uvoľní najskôr. A na boxoch bývali vpredu kedysi dvojkrídle lietacie dvierka ako vo westernovom salóne a vnútri diera v zemi a stúpačky.
Teraz, po zavedení sanitárnych výdobytkov západnej civilizácie, lietacie dvierka zmizli, poskytujúc tak nerušený výhľad čakajúceho obecenstva na miesto, kde dieru v zemi a stúpačky nahradila na podlahe osadená a až po okraj do betónu zaliata porcelánová misa. Na vzniknutom obrovskom betónovom schode práve na jej porcelánovom okraji čupel strnulo na široko rozkročených pätách s vytreštenými očami a zatajeným dychom miestny borec, z celej sily tlačil, ťažko vzdychal a zástup túžobne čakajúcich fanúšikov pritom napäto pozoroval jeho kývajúceho sa bimba s pytlíkom a z vyústenia tráviacej trubice visiaci pomaly von sa súkajúci produkt látkového metabolizmu....
V ten deň som už naozaj nedokázal vložiť nič do úst.
