V hlbokom socializme bola výučba ruštiny na všetkých základných školách jednotná podľa rovnakých osnov i učebníc. Nebol preto vedomostný problém pri prestupe žiaka z jednej školy do druhej. V súčasnosti si však každá škola učí, podľa čoho chce a v akom rozsahu chce. No a prestup žiaka zo školy do inej školy je preto spojený so šokom z výučby jazyka. Pritom stačilo, aby si náš najlepší minister školstva po roku 1989 vtrepal svoju riť do vládneho bavoráku, dal sa zaviesť do prvej dediny za rakúskou hranicou, tam si zistil, podľa čoho a v akom rozsahu sa tie cudzie jazyky v EÚ vlastne učia a zaviedol to isté i u nás.
Existuje smernica EÚ, podľa ktorej by sa mal každý občan EÚ na základnej škole naučiť 2 cudzie jazyky a na strednej škole tretí. Presne to odráža dlhoročnou praxou overenú skutočnosť, že jazyky sa najlepšie učia v rannom detskom veku a že neskôr je to už s výučbou oveľa ťažšie. Náš najlepší minister školstva sa však o tejto smernici a ani o nutnosti výučby jazykov v mladom veku žiaľ očividne nikdy nedopočul. Na základných školách sa preto plne uspokojil iba so zavedením výučby náboženstva a opakovaným vydávaním nových a nových náboženských učebníc. Na zavedenie jednotnej výučby cudzích jazykov mu potom už nezostala ani čas ani energia a podobne ani peniaze na jednotné jazykové učebnice a školské osnovy.
Základná škola pri mojom dome po roku 1989 začala iniciatívne vyučovať 2 cudzie jazyky – angličtinu i nemčinu. A deti dostávali ako prežitok socializmu i školské desiate, aby neboli hladné a prázdny žalúdok im nebránil sústrediť sa na učenie. Tešil som sa preto, že až nastúpia do školy, na rozdiel od rokov socializmu sa niečomu z jazykov i naozaj naučia a vyzeralo to celkom nádejne až dovtedy, kým sa náš najlepší minister školstva neujal funkcie.
Zrejme si neprečítal blogy p. farára Červeňa (ktoréhu úprimne obdivujem) o jeho výučbe angličtiny u detí na Luniku IX a tak súčasne so zavedením výučby náboženstva na našej škole došlo k zrušeniu výučby druhého cudzieho jazyka. Celkový povolený počet vyučovacích hodín sa totiž nezmenil a tak pridanie hodín jedného predmetu bolo logicky kompenzované zrušením druhého (toho podľa nášho najlepšieho ministra najmenej dôležitého). A okrem toho sa zrušilo ešte i vydávanie školských desiat, aby ušetrené mzdové prostriedky kuchárky mohli byť použité na plat katechétky. Zrejme niekto kompetentný dospel k názoru, že poskytovaná duševná strava musí predsa deťom stačiť a tak tú fyzickú už nepotrebujú.
To, že som musel ráno začať robiť desiate, že deti si začali desiate nosené z domu vzájomne kradnúť a že občas syn prišiel s plačom hladný zo školy, lebo mu desiatu i olovrant ukradli, mi až tak nevadilo. Ani to, že sa začalo prejavovať sociálne rozvrstvenie rodičov, keď niektoré deti mali v lepšom prípade z domu nanajvýš suchý rožok, zatiaľ čo iné demonštratívne dostávali z domu značkové luxusné pochutiny a dávali to tým chudobnejším najavo. Oveľa horšie však bolo to, že aj výučba toho prvého cudzieho jazyka, čo ešte na škole zostal, sa úrovňou výrazne zhoršila a v jazykovej výučbe po organizačných zmenách koordinovaných najlepším ministrom došlo k útlmu. S prekvapením som zistil, že mladší syn v prvom ročníku základnej školy po „intenzívnej“ výučbe už nevie ani toľko, čo vedel v škôlke a naša škola sa v bratislavskom hodnotení úrovne výučby jazykov jednotlivých škôl umiestňovala pravidelne na posledných miestach. A tak som sa teda rozhodol použiť osvedčenú metódu zabezpečiť výučbu zvýšeným záujmom detí a do jazykovej výchovy svojich detí zasiahnuť sám.
Začal som anglickou abecedou. Učiteľka deti v škole dlhé mesiace pracne a bezvýsledne drvila a memorovala poradie a výslovnosť jednotlivých hlások anglickej abecedy, ale bez nejakého výrazného úspechu. No a tak som v jeden daždivý večer vyprodukoval túto pomocnú učebnú básničku záchodového typu, pomocou ktorej si deti s nadšeným chichotom anglickú abecedu okamžite zapamätali:
Ej bí sí dí í ef dží,
oco silno zaprdí.
Áj džej kej ej el em en,
hovienko mi podaj sem.
Ou pí kjú ár es tí,
prdík silno sviští......
Na druhý deň cez prestávky celá trieda vrátane i tých najslabších žiakov anglickú abecedu zvládla bez najmenších problémov. Pre veľký úspech som preto v nasledujúci večer pokračoval osobnými zámenami:
Áj jú hí ší it,
Nevypúčaj riť.
Ví jú tzej,
Ciko hrej.
Situácia s okamžitým zvládnutím dovtedy problémových osobných zámien sa v triede zopakovala s tým jediným rozdielom, že ostatné deti sa od syna začali okamžite dokonca domáhať ďalšieho pokračovania doučovania anglického jazyka. Nemohol som preto sklamať ich úprimné a radostné očakávania a preto som na zatiaľ na hodine ani len nepreberané privlastňovacie zámená hneď v ďalší večer vygeneroval:
Máj jór his hér its,
Oco pustil piš.
Aur jór deir,
Len sa smej.
A deti privlastňovacie zámená zvládli ešte skôr, než ich s nimi učiteľka vôbec začala preberať. Žiaľ, moju snahu o nezištnú a dobrovoľnú výpomoc pri výučbe angličtiny učiteľka vôbec nedokázala oceniť a ešte ma dokonca písomne prostredníctvom synovho Zrkadielka (zošitku s odkazmi pre rodičov) upozornila na nevhodné výrazy, ktoré môj syn medzi svojimi spolužiakmi na jej hodinách údajne šíri a narúša tým jej metodický učebný proces.
Nerezignoval som, prešiel som na partizánsky spôsob boja s cudzím jazykom (či vlastne jeho výučbou), sledoval som postup učebného procesu v synovej triede skryto v úzadí a na každú problémovú gramatickú kategóriu alebo skupinu slovíčok som vždy vyprodukoval nejakú veselú alebo neslušnú veršovačku, ktorú podzemné hnutie odporu v triede ďalej nadšene ilegálne úspešne šírilo....
Van, tú, srí, fór, fájv,
Večeru mi daj.
Siks, sevn, eit, najn, ten,
Pohár s mliečkom podaj sem.
Móning, áftrnún, ívning, najt,
poď sa s nami ihneď hrať.
...
V tom školskom roku trieda môjho syna suverénne vyhrala bratislavskú súťaž o najlepšiu prvácku jazykovú triedu napriek tomu, že v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi v oficiálnom systéme výučby v triede nedošlo k absolútne žiadnym zmenám v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi.
A tak som sa teda na rozdiel od nášho najlepšieho ministra školstva po roku 1989 úspešne zapojil do zintenzívnenia procesu výučby cudzích jazykov na základných školách......
