Raz nás ešte ako študentov na praxi na Moskvskom energetickom inštitúte poslali na študijnú stáž do Dimitrovgradu, kde bolo centrum ruského aplikovaného jadrového výskumu. Mali tam minimálne šesť experimentálnych reaktorov, lebo nám ich počas nášho pobytu predviedli päť a rok predtým našim o rok starším spolužiakom tiež päť, ale jeden z nich bol iný.
Cesta rýchlikom nekonečnou stepou na východ smerom k Uralu trvala 17 hodín a z toho 15 hodín až po Uľjanovsk (pred Veľkou Októbrovou socialistickou revolúciou a i po rozpade CCCP nazývaný Simbirsk) nám náš študijný vedúci (exkurzovód) neustále dôrazne a nástojčivo prízvukoval, že uľjanovský železnično - cestný most cez matku všetkých ruských riek matičku Volgu, postavený v rodisku večne živého vodcu svetového proletariátu (pravým menom Uľjanov a prezývaného Lenin) je vojenského významu (vojénnovo značénia) a nesmieme ho preto zo strategických dôvodov a potreby utajenia jeho existencie za žiadnych okolností fotografovať.
Samozrejme že sme takejto výzve nedokázali odolať a uzávierky fotoaparátov zo špinavých okien rútiaceho sa vlaku cvakali v rýchlom tempe, aby sme pre históriu ľudstva mali vierohodne zaznamenané, že tamojší prísne utajený most, postavený Červenou armádou pred vojnou, v skutočnosti vyzerá presne rovnako ako starý bratislavský most, postavený Červenou armádou po vojne. Len je tri krát dlhší. A chudák exkurzovod potom celý zvyšok nášho študijného pobytu trpel po nociach nespavosťou a riešil pritom dilemu, či sa má tváriť, že nič nevidel a riskovať potrestanie za nedostatočný dozor alebo nás všetkých vrátane seba (lebo nás dostatočne pred spáchaním tohto špionážneho činu dostatočne nevaroval a pri jeho spáchaní neustrážil) nahlásiť, pričom v oboch prípadoch by ho vyšetrovala obávaná tajná polícia zvaná KGB.
Na spiatočnej ceste sme prestupovali v Uľjanovsku a po povinnej prehliadke makiet všetkých troch rodných domov veľkého Uľjanova s nickom Lenin sme mali pol dňa voľného času. A vtedy ma napadla hriešna a záškodnícka myšlienka nafotiť si z nábrežia v kľude so statívom a teleobjektívom most i s exkurzovodom bok po boku.
Myšlienka je dobrá vec, len ju treba i realizovať. Ale treba na to i film a svoje som už minul. Navštívil som preto predajňu Foto-Kino a požiadal o jeden kinofilm. Predavačka mi s úsmevom na tvári obratom vyhovela, dostal som malý balíček, ktorý som naivne roztrhol a vytiahol z neho na svetlo božie neexponovaný kinofilm bez kazety.
Poučený som sa vrátil do obchodu, požiadal o nový film s kazetou. Predavačka mi s miernym údivom predala v poradí druhý balíček s filmom a balíček s kazetou a nasmerovala ma do špeciálne na to určenej tmavej komory (kámery), v ktorej sa neexponované kinofilmy aplikovali do kaziet.
V tme som roztrhol najskôr balíček s filmom a následne i druhý balíček s kazetou, aby som s hrôzou som zistil, že v kazete z úsporných dôvodov nie je cievka.
Po vyjdení z tmavej komory na svetlo božie sa aj tento druhý film znehodnotil a predavačka mi už s podozrievavým výrazom na tvári predala v poradí už tretí balíček s kinofilmom i cievku (kátušku) za 4 kopejky (40 halierov). Konečne som mohol v tmavej komore svojimi špinavými a upotenými rukami:
1. namotať kinofilm na cievku
2. nasadiť cievku do kazety
3. založiť kazetu do fotoaparátu
Na nábreží som sa pripojil k miestnym Rusom fotografujúcim vo vzduchu poletujúce čajky, na rieke plávajúce lode i sem a tam pobehujúce nevesty v bielych šatách a to všetko s mostom vojénnovo značénia v pozadí. A v kľude som si so statívom a teleobjektívom pri správnom uhle a optimálnom osvetlení konečne i ja nafotil prísne utajený most i s nič netušiacim exkurzovodom v popredí.
Až po návrate domov a vyvolaní negatívov som konečne pochopil, prečo fotografovanie tohoto mostu z idúceho vlaku bolo prísne zakázané. Tie fotky mostu z nábrežia s exkurzovodom v popredí totiž napriek šmuhám po mojich špinavých a upotených prstoch, vzniknutých pri namotávaní filmu na cievku, robené v kľude, boli naozaj oveľa kvalitnejšie než tie robené za jazdy zo špinavých okien rútiaceho sa vlaku. Ale najlepšie zo všetkých boli profesionálne fotky mosta na pohľadniciach, predávané voľne vo všetkých miestnych poštových stánkoch, s vytlačeným sprievodným textom, prezrádzajúcim umiestnenie prísne utajeného strategického mosta priamo v Uľjanovsku.
Tú najlepšiu z mojich fotiek s mostom a exkurzovodom, ako i zakúpenú profesionálom nafotenú pohľadnicu s detailným záberom mosta a sprievodným vysvetľujúcim textom, som po návrate domov poslal i s venovaním nášmu exkurzovodovi. Nikdy mi neodpísal.
