Čo sa mi v perestrojkovom Rusku páčilo a čo nie.
Toto nebude môj typický článok, v ktorom si uťahujem z ruských i našich neduhov časov dávno minulých. Na moje predchádzajúce humorné, niekedy až satirické články s ruskou perestrojkovou záchodovou tématikou som mal veľa negatívnych, niekedy priam až nenávistných ohlasov. Vraj som urážal ruský národ a prečo som nepísal aj o pozitívnych veciach. Takže týmto ich autorom vychádzam v ústrety:
Čo sa mi napr. v perestrojkovom Rusku páčilo:
Mestská hromadná doprava. Perfektne fungovala dokonca i v najväčšom perestrojkovom chaose a môžeme ju Rusom iba závidieť. Robila sa koncepčne, koordinovane a jednotlivé druhy sa vzájomne dopĺňali. Zatiaľ čo v Bratislave všetky magistráty usilovne obchodovali s pozemkami určenými socializmom na lacný povrchový dopravný systém (VÚB, Slovenská poisťovňa a teraz bytové domy na Karadžičovej, zahustenie Tomášikovej, ktorá mala slúžiť ako odľahčovacia paralelka k Bajkalskej,..) a vďaka nim už nie je možné postaviť lacný povrchový dopravný systém.
Automaty na sódovku (popísané v Podružení sa s milicionérmi v Rusku). Zmrzlina.
Množstvo zelene v mestách. Jasle, škôlky, detské ihriská.
Čo sa mi napr. v perestrojkovom Rusku nepáčilo:
Záchody. Skutočne sa väčšinou používali stúpačkové záchody a keď ich nahrádzali záchodovými misami, tak na nich čupeli na pätách, alebo ich až po okraj zalievali do betónu a prerábali na stúpačky. Skutočne sa toaletný papier do použití nehádzal do diery a po prechode na európske záchody v nich naozaj bývali vysvetľujúce nápisy „Bumágu brosáj v unitáz" - papier hádž do záchodovej misy.
Hygiena v mäsiarstvach, keď napr. kurčatá sa sekali na polovicu i s vnútornosťami na obrovskom drevenom kláte v strede obchodu a obsah čriev striekal dookola. A centrálne odpadové rúry na smeti na chodbách obytných domov, z ktorých sa šíril neskutočný zápach.
Fronty na všetko, vrátane najzákladnejších životných potrieb. A státie v niekoľkých frontách odrazu. Člověk sa proste postavil do rady, počkal, kým sa za neho postaví ďalší záujemca, povedal mu „zdes mojá óčereď - tu je moje miesto" a odišiel stáť týmto spôsobom do druhej či tretej ďalšej rady.
Z čoho som mal napr. v perestrojkovom Rusku zmiešaný pocit:
Alkoholizmus. Pred perestrojkou pili všetci všade a neustále, pri každej príležitosti a pod každou zámienkou. Človek proste prišiel pred obchod s alkoholom, počkal na ďalšieho záujemcu a s týmto úplne cudzím človekom si kúpil napoly alebo s dvomi cudzími na tretiny fľašu vodky, ktorú na mieste na stojáka vypili a rozišli sa každý svojou cestou. Cez perestrojku prišiel „Suchý zákon" - ruská verzia americkej prohibície 30. rokov. Zámer bol možno dobrý, ale centrálne neriadená direktívna realizácia sa zvrhla sa na plošné klčovanie viníc, zatváranie liehovarov a pivovarov, vyhlasovanie celých zón striedmosti miestnymi aparátčikmi a pitie domácej samohonky a akejkoľvek tekutiny s čo i len trochou alkoholu. V súčasnosti po politických zmenách je to už výrazne lepšie a mládež dáva pred tvrdými destilátmi prednosť pivu.
Čo bolo napr. v perestrojkovom Rusku špičkové:
Hokej. Nemá zmysel sa rozpisovať, prečo. Všetci to vieme.
Balet. Ruská baletná škola je vraj absolútna svetová špička. I keď sa ja ako technik baletu vôbec nerozumiem a nechápem ani, prečo je balet umenie a moderná gymnastika šport, keď v oboch tancujú za zvukov hudby a vyjadrujú tancom svoje pocity.
Kozmické technológie. A ešte i dnes, keď Američanom občas spadne nejaký ten ich zložitý raketoplán, lietajú potom do vesmíru jednoduchými spoľahlivými ruskými nosnými raketami.
Čo si myslím o budúcnosti:
Sme členom EÚ, Rusko je najväčším obchodným partnerom EÚ a závislosť EÚ od ruských surovín bude iba narastať. Naopak Rusko, ak si bude chcieť pred Čínou uchrániť východnú Sibír, bude musieť spolupracovať s EÚ a NATO. (Už teraz je HDP 1.2 miliardovej Číny väčší než 150 miliónového Ruska a na celom ruskom Ďalekom východe žijú len 3 miióny Rusov oproti 150 miliónom Číňanom v susednom Mandžusku na druhom brehu Amuru a Ussuri). Rusko je príliš veľké a príliš odlišné od EÚ, aby sa stalo jej plnoprávnym členom. Možno by to dokonca nechcela ani jedna z oboch strán, aby sa nemusela prispôsobovať. Ale privilegované partnerstvo je v budúcnosti v záujme oboch strán úplne isté. A podobne to platí i pre NATO (noví spoloční strategickí nepriatelia Čína, India, moslimský svet).
Európa je plná ľudí, čo vedia anglicky, nemecky, francúzsky,... Ale takmer nik z nich nevie po rusky a po takých ľuďoch je tam preto veľký dopyt. A tak svojim deťom (v škole sa učia povinne anglicky a na krúžku nemecky) platím súkromné hodiny ruštiny, povinne pozerajú ruské rozprávky na Ostankino 1 a v detskej izbe im počas ich hier púšťam CD s ruskými frázami a slovíčkami. A užé nemnóžko govorját.
Môj vzťah k Rusku nie je ani láska ani nenávisť. Je presne rovnaký, ako je vzťah väčšiny ľudí k Rusku u nás. Je fakt, že nás v 45 oslobodili, je fakt že nás v 68 obsadili. Pomáhali nám i nás využívali.
Napísal som len to, čo som tam za perestrojky naozaj videl. Nikoho nenútim, aby moje články čítal. Pôvodne som ich zmazal, ale teraz som ich obnovil a stojím si za nimi. Komu sa nepáčia, nemusí ich čítať alebo ma kľudne môže ďalej nenávistne v diskusných príspevkoch za napísanie pre neho nepríjemnej pravdy urážať. Komu sa páčia, môže mi kliknúť na karmu. A uvidíme, koho bude viac.
