Clivo akoby mi rozumeli a nesúdili.Na konci leta zapršalo a tráva ľahko povstala, poznám to náhle uzdravenie pred smrťou. Odvrátim sa od bytu, ktorý mi nepatrí a na ulici sú autá nezvyčajne dotieravé, to neprestajne pretínajú stojaté vody. Aspoň ten dážď je slobodný a neblúdi, len niekde za mestom sa plašia blesky, akoby mi dávali za pravdu. S kávovým hrnčekom teda pripíjam na veľkých skladateľov a je mi taká príjemná zima, tak moc im závidím a oni to tušia.
Víno je kyslé a nudné, tak dobre sa ku mne hodí, a ľudia sa medzitým vracajú do suchých bytov, sú takí vážni, takí skutoční.