Dávno a potom Zoznam autorových rubrík: Obilné mesto I, Obilné mesto II, Obilné mesto III, Žaba, Obilné mesto IV
Uhni a nechaj ma vďačiť slabému telu, že so mnou drží a neopúšťa ma, i keď som mu tyranom. Nechaj ma veriť v dušu a srdce, v ich súdnosť, že ich nemusím obliekať do drahého obleku, aby boli plnohodnotné.
Starý právnik, ukrajinský robotník v cudzej krajine, mi vravel, že má doma library a tisíc kníh. Potom mi pozrel do očí a pokračoval, že som Nebo, dobrý muž, že to vie a vidí v očiach.
Pre padajúce kvapky som zabudol, kedy do dvora prišla jeseň. Pre suché nohy oči sklopím na chodník. A kým strážim krok, Ona - záhrada sa rýchlo farbí.
Zrodila si sa z večere, vtedy som o tebe netušil, len mi žiadalo utešiť smútok a taniere medzitým chladli, akoby neboli potrebné. Narodila sa, kým som spal a spal som dlho.
Nestarnúci skladatelia sa predbiehajú o moju náklonnosť a tak im vzdám hold, keď z koša vyberiem víno. To som nad ránom zahodil zlosť, že viac nebude potrebná, no mýlil som sa, presne ako zvyknem a pritom mi hrajú tak clivo.
Vždy som sa domnieval, že som v sebe našiel samotu. Že jej rozumiem, že som s ňou a ona vo mne žije. No dnes som ju pochopil inak, keď objala ma silno, až kosti praskali.
Chodník, čo tu ešte pred chvíľou bol, zrazu zmizne a namiesto neho ma prevedie korková lávka. To je koniec júla, polovica leta ako polovina zmien.
V zasľúbenom dni bláznov, v mesiaci patriacom sestre, začali riedko kvitnúť stromy. A ľudia pod nimi krútili hlavou jeden nad druhým. V oslavnom duchu, tešil som sa z kvetov a hlavou krútil s nimi
Už zvoní pri mne hlas, čo skúša mi preniknúť hlavou. Zvoní, že miesto kde som je smutné a kotol dudle a práska, nech len ostanem pri ňom.
Hovorím na sklopené oči, čo strážia mi končeky prstov. Pozorujú ako sa podušky dvíhajú zo zomknutých rúk s každým novým nádychom. Dvíhajú sa akoby ju chceli upozorniť na ďalšiu paľbu slov a ona mi naslúcha ako žena.
Od kúta sa nesie ticho, aké možno počuť, keď jeden čelí oknám do špinavého dvora. To musí byť také prázdno, že vidieť točiaci sa prach v šepote izby, akoby plávajúce ostatky seba samého, minulého i budúceho.
Mesiac bol guľatý a jeseň čakala na verande. Z myšlienok ma vytrhol tvoj hutný nádych. Chvíľa ticha a ďalej nesmelý šepot:
