Ján Zelenák
Vodka
Sedí mi na ramenách bosá a ľahká.
Dávno a potom Zoznam autorových rubrík: Obilné mesto I, Obilné mesto II, Obilné mesto III, Žaba, Obilné mesto IV
Pán Faulner pôsobil v meste ešte predtým, než sa tak samotné mohlo nazvať, keď bol sused členom rodiny. Teraz o ňom vraveli, že je starý podivín a že ísť k takému doktorovi je prejavom akejsi bezradnosti.
Na konci januára sa nemotorne posadila na studené schody a zapálila si.
Z mesta si obľúbil jedného kuchára a to najmä pre jeho podrezaný jazyk. Kuchára statného, takého ktorý odvahu nestretá v uliciach.
Kráčali sme po vráskach Karpát, po líci starca k jeho ozdobnej výške, odkiaľ vidí o niečo viacej ako my. Tam hore neklame, tam sú tváre pokútne a vietor šibe, tam možno počuť tiché rozhodnutia.
Stála pod strechou rozpálenej búdky a autobus meškal sedem minút. Zo zroseného davu vyčnievala, ako keby si ju vybralo samotné slnko. Stála pred rušnou cestou v ľahkých šatách a ďakoval som všetkým preplneným križovatkám.
Studí ako dlážka pošľapaná, studí cez jemné chĺpky na zátylku. Driape vlasy, páli mravce a ihlu pokladá na obohraté. Puška, čo nemá kohútik, z okienka vlaku strieľajúca o pozornosť.
Za roletou som počítal krásne čísla, sumarizoval a rovnal úhľadné kolonky, aby dostáli svojho významu. Poslušné sa prepletali v rámčekoch ako som kázal, pokiaľ Zuzana nezaspievala ,,Marie má se vracet, tá co tu bydlí,,.
V nedeľu pršalo a bol to taký ten želaný dážď ako prvé sneženie. Ešte pred zimou sme si sľúbili, že tie ďalšie, tie sychravé nedele budú lenivé, že budeme za sklom revoltovať proti vážnosti a zhonu.
V malej vojne si ma nechala postaviť mesto, také čo sa ,prekladá, z pravej strany na ľavú. Mesto sklenené čo štrngá na pozdrav, mesto nepotrebné.
Kráčal som cestou popod nádražie a stretol smutných i veselých, ľudí smutných. Nad mostom stálo mrzké mlčanie, tvár súca a plachá. A to ráno bol deň sotva mladý, ešte spal, ešte blúdil.