Takáto koruna krásy, raz žmurkneš a strom je nahý. Tak to býva u človeka, ktorému niečo uniká, ktorý vníma len lenivejšie rána. Hlavu povýšim z kovového rámu malého okna. Je čiernobielo, tak smutno. Už len čakám, kedy sa rozosneží.
8. sep 2019 o 21:58
(upravené 26. sep 2020 o 23:45)
Páči sa: 0x
Prečítané: 99x
Koruna pre šaša
Pre padajúce kvapky som zabudol, kedy do dvora prišla jeseň. Pre suché nohy oči sklopím na chodník. A kým strážim krok, Ona - záhrada sa rýchlo farbí.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)