Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Predstavujem si, ako ti odhaľuje svoje prázdne ulice a prach. Ako v tom okne vyčkávaš dobré časy, ako do tej prázdnoty kričíš bez hlasu, pretože žiadny hlas nejestvuje. A zatiaľ sa mesiac potajme mení na rušné ráno, a triezvo osvetľuje schody k nemým bytom, aby ľudia vychádzali z garáži.
A ty tam niekde nad tým všetkým stojíš očakávajúc, že by možno dnes nemuseli, že by dnes nemuseli zapadať a vychádzať, že by mohli zastať a pozrieť smerom k oknu, v ktorom stojíš.
