Žaba na chodbe ako sadrový odliatok

 Pokojne sa smej, smej sa, no nebráň naivnému dúfať, že šťastie nemusí meniť na peniaze a prepočítavať. 

 Ostaň, ale nenechaj ma zaspávať chudobným, že sa tyran nepostará, i keď moje šaty tak pôsobia. Nechaj ma vyzývať boha vo mne, aby žil bez výčitiek, aby ma vychovával pre správny charakter, aby som nebol ako ty, teda bez tepla.

 Tak smej sa ak chceš, smej sa, ale zabráň hrdému si myslieť, že je bohatý človek, keď taký svet nie je potrebný pre dušu, a ani pre teba.

 Nevravíš nič a zrejme tu budeš navždy, no si takisto chorá ako moje slabé telo, len ja možno neviem tak ľahko od všetkého odskočiť.