Spievala v čardáši, spievala ako keď cigánska kapela hraje poslednú. Zuzany sú výstupčivé, Zuzany sú znudené počítaním.
Tú moju Zuzanu, vodka neukladá do postele, ale posiela tancovať na ulicu a s takou ženou sa neháda, vravel mi Boris. Šiel som teda za ňou, šiel som v zimnom kabáte a apríl sa nám vysmieval horúci, panujúci, apríl pošklebujúci. To sa za roletou svet zmenil akoby lusknutím a ona sa priam vyžívala v mojej ospalosti. ,,Marie má se vracet, tak abys vstal,, spievala a zatiaľ ľudia ľahko odetí venčili psov, formu i partnerov. Behali, držali sa za ruky a popritom nenápadne kritizovali môj kabát v aprílovom dni, snáď žiadnu Zuzanu nikdy nestretli.
Iba tá stará predavačka už zrejme videla všemožné a tak nesúdi, len nech Zuzany po vodke tancujú a ospalí ich nasledujú. My ospalí, ktorým sa zdá byť nemožné, aby zima tak rýchlo ustúpila. Ešte bol november, keď apríl odhalil Rúžový mesiac v splne, a potom hneď drzé Slnko. To sú znamenia pre moju znudenú, aby tancovala a spievala ,,Marie má se vracet, tá co si jí mydlil,,.
Cigáni hrali a tak sme tancovali celý večer, že by konečne únavou zaspala a nechala ma počítať. Nad ránom uľahla, no už som sa ku krásnym číslam nevrátil, to už nie sú také, keď sa Marie vracia.
