Dnes ich už nemám a tak keď idem nočnou ulicou, problém s netopiermi, zamotávajúcimi sa do vlasov, pre mňa odpadáva. Namiesto toho sa môžem venovať bráneniu sa pred inými úkazmi, napríklad pred čudnými ľuďmi. Kedysi mi tiež starká hovorievala o prípadoch, keď sa cez záchodovú misu dostal do domu krokodíl alebo pytón. Vtedy som nevedel, že to najmä v Brazílii alebo tak, a tak vždy predtým, než som usadol na trón, vykonať čo je treba, pozeral som do záchoda, či odtiaľ niečo nevylezie. Napríklad krokodíl alebo pytón. Nikdy nevyliezlo. Nevedel som, že či preto, lebo krokodíly a pytóny obvykle na Slovensku nie sú, alebo preto, že som opatrný. Dnes sa už netopierov, zamotávajúcich sa do vlasov, ani krokodílov a pytónov lezúcich z misy nebojím. Dnes sa nad tým už len pousmejem, z niektorých obáv človek rokmi vyrastie. Dnes mám všakovaké iné obavy a strachy. Ale čas, kedy sa nad nimi už len pousmejem, ešte len musí prísť.
Detské obavy a strachy
Keď som bol malý chlapec, starká mi hovorievala, že netopiere lietajú v noci a zamotávajú sa do hláv ľudom s dlhými vlasmi. Vtedy som mal ešte švihácky účes na štýl Jaromíra Jágra, vzadu s myším chvostíkom, o ktorý som sa veľmi bál a tak som vždy za tmy chodil s dlaňami na hlave, chrániac si vlasy.