Všelikde som bol

Jaro Horváth

Nástrahy pri cestovaní bratislavskou MHD

Takmer vždy, keď máme dojem, že zaostalá minulosť je už dávno za nami, ukrytá v hmle dejín, zvyknú nevyriešené problémy minulosti vyplávať na svetlo sveta ako Križnik Potemkin a pripomenúť nám desivú skutočnosť. Je to niečo ako chlpatá bradavica na pleci dievčaťa, na ktorú v rozšafnosti pozabudne a vyberie sa na kúpalisko. Ono sa to vždy pripomenie. Pocit, že sme ako buržoázna kapitalistická spoločnosť ešte neprešli dostatočne dlhý kus cesty k všeobecnému a hlavne vzdelanostnému pokroku ešte zosilnie, pokiaľ má človek tú vzácnu možnosť previezť sa bratislavskou hromadnou dopravou.

6. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 912x
15

Jaro Horváth

Je ťažké tancovať s diablom za chrbtom

Minulý víkend som bol v krajine, ktorá má najviac katolíkov na meter štvorcový v Európe, a zároveň patent na slovo začínajúce na k, končiace na a, označujúce človeka ľahkých mravov, či slabšieho charakteru. Kurwa je to slovo. A veru nebol som tam na krowky ani na iné lahody tamojších trhov. Jednak preto, že sa importujú už aj na Slovensko a dvojak preto, že im neholdujem. A keďže im neholduje ani nikto iný z posádky oldschoolového karavanu značky Volkswagen, pálili sme benzín a drali pneumatiky na ceste do Poľska pre iný dôvod. Tým dôvodom nebolo nič menšie, než koncert fenomenálnych Florence and the Machine na festivale Coke Live 2013.

13. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 721x
0

Jaro Horváth

Poliaci&Česi&Slováci, ich deti a Vysoké Tatry

Minulý týždeň som bol týždeň v Tatrách. Skontrolovať, že ako to tam vyzerá od poslednej návštevy. Vyštartovať zavčas rána, pobehať hore dole po štítoch, ako v detstve, keď som s rodičmi absolvoval všetky povinné Tatranské jazdy. Sprvoti som sa nazdával, reku ako sú tie Tatry vyľudnené. Reku, tu ozaj nefunguje turizmus. Reku, keby tu niet toho spásonostného JT konského póla, tu je hladová dolina. Pán boh zaplať za konské pólo. Pre mňa osobne z prázdnych Tatier vyvstali samé pozitívne veci, napríklad keď som ráno o šiestej vyštartoval na Kôprovský štít, chodníky boli voľné a ja som mohol po nich chodiť zľava doprava, ako baran. A aj som často chodil. Ale cestou nazad to už bola iná káva. Preplnené chodníky, stretal som ľudí. Davy ľudí. Aj keď nemáte veľmi chuť počúvať cudzie reči a radšej by ste si vypočuli ticho prírody, na poobedňajších preplnených chodníkoch ste bez šance. No sem tam, nie často, je človek svedkom zaujimavých situácií.

31. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 326x
6