Ja sám knihy kupujem, relatívne v dosť veľkom množstve. Napriek odporúčaniam známych zatiaľ neviem prísť na chuť elektronickým knihám. Nevoňajú. Nevytvárajú tú osobitnú atmosféru, ktorá z klasických kníh sála, keď sú prehľadne uložené v domácej knižnici. Nejde do nich vpísať srdečné venovanie. Ich požičiavanie je zložitejšie, než pri elektronickej verzii, ktorá je, poväčšine a najmä pri nových knihách blokovaná. Trebárs v produkte od firmy Adobe je možnosť použitia len pre 6 zariadení, čo úplne odsúva e-knihy z verejných knižníc. Áno, ostáva tu možnosť naštudovať si knihu niekde vo verejnej čitárni, ale pri tvorbe záverečnej práce je tento model nevhodný. Síce by bolo pekné, mať v knižniciach fronty ako na banány a tešiť sa na prvý pohľad zo záujmu, celková rýchlosť získavania informácií by sa však výrazne znížila. V tomto smere by muselo dôjsť k špecifickej dohode medzi vydavateľstvami, ktoré by povolili vydanie kníh bez tzv. DRM ochrán. Problém elektronických kníh je aj ich cena, ktorá nie je omnoho nižšia, nech u klasických tlačených kníh.
Ako som sa dozvedel z internetového kníhkupectva s mužom na bielom koni v názve, e-knihy zažívajú od svojho uvedenia v decembri roka 2010 vytrvalý rast, napriek tomu sa ich podiel pohybuje len v rádoch desatín percenta. Predajnosť klasických kníh neklesá, je viac menej vyrovnaný, na čom má podiel aj zníženie dane na knihy z roku 2008. Minulá vláda mala v pláne výpadky v rozpočte riešiť zrušením aj tejto výnimky, domnievam sa, dosť nešťastne. Vplyv ceny kníh na jej nákup a následnú čítanosť má veľkú váhu, nakoľko knihy nie sú potreby primárnej potreby. Podľa môjho názoru ďalším subjektívnymi podpornými činiteľmi v predajnosti kníh je aj zlepšenie postavenia slovenských autorov. Dnes „evitovky“ pozná aj človek ktorý o knihy ani nezakopol a tým pádom sa tieto diela môžu dostať do jeho zorného poľa, trebárs pri nákupe vianočného darčeka. Takisto Hirax a jeho perom ozbrojená armáda Hladohlas zamútili vody slovenskej knižnej tvorby. A ďalší a ďalší autori, ktorí sa dokázali dostať do priazne a na „oči“ verejnosti kvalitným dielom, alebo dobrou propagáciou.
Opäť by som sa však chcel vrátiť ku knihám, ako forme. Klasické knihy zastávajú na Slovensku často funkciu darčeka. Pokiaľ človek aspoň trochu odhadne osobu, ktorú chce obdarovať, kvalitná kniha je vždy cenený dar. Neviem si predstaviť, že by sme si začali na Vianoce vzájomne darúvať papieriky s identifikačným číslom na stiahnutie knihy. A pokiaľ chcú kníhkupectvá a vydavateľstvá podporovať aj vydávanie e-kníh, kde sú náklady na výrobu takpovediac nulové, čudujem sa, že nedochádza k predaju akéhosi dvojbalenia, kde dostaneme klasickú knihu a taktiež aj kupón na jej elektronickú verziu za cenu niekde na pomedzí ceny klasickej knihy a ceny oboch verzií dokopy. Aj vlk by sa nažral, aj kniha po dovolenke by ostala nedotlčená.
