Nuž zašiel do kravína a vybral najlepšie vyzerajúcu, mliečne najvýnosnejšiu kravu. Darmo protestovali vzdelanejší, darmo bedákali sedliaci, že napozajtra mlieka nebude z čoho nadojiť, nebude čo na trhu predať. Robo bol rozhodnutý. Dá ju on zarezať. Predá mlieko, naporcuje mäso, dobre zarobí. Už si predstavoval, ako bude mať viac peňazí v kešeni, bude z čoho rozdávať. Svojim. Nenašiel sa nikto z jeho spolugazdov, čo by mu povedal, že zle robí. Že ide na vec systémom, dneska hojno, zajtra hovno. Nikto sa nechcel priečiť, nikto ho nechcel poučiť, že zle robí, veď to predsa gazda vymyslel vlastnou hlavou. Tí, čo sú pod ním sa báli, tí čo sú nad ním, tí sa tešili, že zostane na pánske huncúctva. Ibaže pár dní po tom, čo dal kravu zo sveta zniesť, Robo už vie, že je zle. Že toľko mlieka, čo po iné roky už nenadojí. Lebo tie čo za niečo stáli, odpratal zo sveta.
Nevie, čo on ide teraz robiť. Nuž nič iné, len súčasné kravy viac z mlieka vysúšať mu prichodí.
