Deti si napochytro zastali navôkol cesty a zbesilo zvŕtali otvorené dlane na pozdrav kombajnistom. Muži si úctivo sňali z hláv klobúky a oslavne ich vyhadzovali do vzduchu. Dievčatá, ktoré už boli jaré, vhodné na výdaj, si zdvihli sukne vyše kolien a koketne žmurkali na kombajnistov. Tajne dúfali, že ktorýsi z nich zastaví a vezme ich so sebou do ďalekého sveta. Ale nezastavil ani jeden, kombajnisti dobre vedeli, že teraz niet času na rozkoš. Za dedinou, pri družstevných lánoch, vystúpil z čiernej Volgy predseda s celou svojou kohortou. Vošiel do poľa, prešiel sa zlatistým morom klasov a jemne ich pohladil. Jeden z tisícov klasov odtrhol a znalecky žito pomrvil v dlani. Otočil sa čelom k tisícom odhodlaných a statočných kombajnistov, zdvihol nad hlavu zovretú päsť a duniným hlasom zvolal: Toto je žatvááááá!
30. júl 2013 o 09:21
(upravené 13. aug 2013 o 16:00)
Páči sa: 0x
Prečítané: 476x
Predsedova žatva
Na rozpálenej asfaltovej ceste, ktorá sa hadila dedinou ako zoschnutá užovka, sa šantili bosé deti. Skákali cez švihadlo, chudobnejšie cez gumu, hrali tenis s plastovými raketami a penovou loptičkou, ktorú im furt vietor zavial do garátu. Keď tu zrazu, spoza kopcov doľahlo do dediny desivé dunenie, akoby sa na obec valila storočná búrka. Ale starejší už vedeli o čo ide. Cez obec sa hnali kombajny. Tisíce kombajnov.
Jaro Horváth
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
