Jeho strach zašiel až tak ďaleko, až sa postupne z vládcu krajiny stal dvorný šašo, ktorý skákal, ako princ s hranatou korunou pískal. Stal sa bábkou v jeho rukách. Pod jeho vedením viedol mnohé výpravy proti zmenšujúcej sa hŕstke spravodlivých, až krajinu zachvátila doslova anarchia. Tá mu však nevadila, ba naopak a všetkých tých, ktorí sa snažili na neprávosti poukázať, označoval za nevzdelancov. Svoj postoj sa nesnažil poddaným ani poriadne vysvetliť. Načo, aj tak nepochopia. Veď nechápal ani on sám. Želal si len v pokoji dovládnuť, i keď s pošramotenou povesťou. Až sa jedného dňa skončila jeho krutovláda a rozdúchal sa ohník ďalšej éry. Na trón nastúpil princ, to sa vám diali veci. Ale to je už iný príbeh...
Náš vládca Ivan. Tiež hrozný
Ivan bol najvyšším vládcom svojej krajiny už veľmi dlho. Možno sa zdalo pocestným kupcom jedno desaťročie jeho vlády ako krátka doba, ale opýtajte sa domácich poddaných a tí vám hneď povedia, ako ťažko sa vtedy žilo. Ivan myslel len na seba, na svoj dvor a na svojho dvorného princa s hranatou korunou, ktorého bezvýhradne počúval, lebo sa obával zrady. Ako starol, čím ďalej, tým viac sa obával, že ho dobehnú hriechy mladosti. A že ich bolo.