
Ľudia v tých lacnejších kývajú, niektorí spomalia a otvoria okno, povzbudzujú. Asi dúfajúc, že som nejaký Armstrong na dovolenke v anonymite Slovenska. Autá so zahraničnými ŠPZ obiehajú úctivo veľkým oblúkom, pritom venujú pohľad, úsmev, často krát majú bicykle naložené na streche. Motorkári nezriedka zakývajú, zatrúbia na pozdrav, akoby som bol jeden z nich. Od ostatných cyklistov zbieram tipy, ochotne poskytujú informácie, potrehy. Prípadne navrhnú, aby som sa aspoň na kus pridal k nim. Na cestách má človek úplne iný pohľad na svet okolo seba, ako doma v papučiach. Tu neplatí kríza, čierna budúcnosť, len pot, drina a dobrý pocit z prekonania seba samého. Vynikajúci liek na nezdar každého druhu.