O bubokubovaní – o čom všetkom Kuba je

Po návrate z Kuby môžem skonštatovať, že to bola akcia s mnohými prvenstvami (aspoň pre mňa): po prvýkrát v živote som sa kúpal v Karibiku aj v Atlantiku, skúšal kroky salsy, sedel na koni a mával mačetou (Guantanámo), ochutnal krokodílie mäso, vozil sa v hrdzavofunkčnom Chevrolete rok výroby 1948 aj v moto-auto hybride Coco Taxi, prvýkrát som jedol vidiecke „cucurucho”, ktoré sa podobalo na vazelínu a nebolo z kukurice ale z kokosového orecha, premiérovo som pil guarapo (vylisovaná cukrová trstina) a cmúľal nedozreté ale osviežujúce jadierka kakaovníka pri mojom prvom výstupe na stolovú horu (El Yunqe), kde som stretol prvú zeleno-žltú pásikavú „stonožku” (asi sa to volá ináč), prvýkrát som odušu spieval o Che Guevarovi aj o vidiečanke z Guantanáma (Guajira Guantanamera) a snáď prvýkrát v živote som sa cítil ako Ježiško, keď sa miestnym deťom nefalšovane rozžiarili oči pri obyčajnom cukríku, písacom pere či mydielku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Mangito - kraska v Havane, ku ktorej mal nas domaci sprievodca podozrivo vrely vztah.
Mangito - kraska v Havane, ku ktorej mal nas domaci sprievodca podozrivo vrely vztah. (zdroj: Jaromir Novak)

 Ono tých prvenstiev bolo určite viac, stačí spomenúť už len ten rum a cigary... To by ste museli sami skúsiť. Čo všetko sa dá okúsiť po prvýkrát. Keď sa dostanete na Kubu. Nie iba na Varadero. Aj tam nás doviezli, je to pekné, niekedy až bezchybné (najlepšie mojito života v 5* hoteli, kde nás prepašoval kamaráti) a more s úžasne hravými vlnami, ale... ALE NIE JE TO KUBA! Varadero je rajom pre Kanaďanov (najmä) a pre ostatných turistov. Jorge, náš sprievodca (Juro je Slovák ako repa, ale na Kube po španielsky!) nám už v prvý deň púte po všetkých 14 provinciách ostrova povedal, že spoznávací zájazd á la BUBO je o tom „dostať sa Kube pod kožu.” Neklamal. „Uvidíte sami, keď budete na Varadere, že Kuba je o inom.” Bola. Áno Jorge, už vieme, že je!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Kuba je o domoch na spadnutie, ale aj o úžasnom jazze.

 Kuba je o starých autách a o párikoch na vlnami láskaných múroch Malecónu.

 Kuba je o potravinovom prídelovom systéme a dvojitej mene, ale sú tam aj šikovní obchodníci, zruční remeselníci a dobrá kuchyňa (len nesmie byť každý deň ryža s čiernou fazuľou!).

 Kuba je o všade-všade-všadeprítomných heslách a revolučných pútačoch, ale aj o umelcoch a obrazoch na závidenie. Viac ako umeleckú uličku pri začiatku havanského Malecónu odporúčam galérie v Trinidade! Alebo tie tri či štyri v čarovne chudobnej Baracoa na východe. Doteraz mi duša piští za nekúpenými obrazmi!

SkryťVypnúť reklamu

 Kuba je o čističoch topánok na ulici, o ženách v dobových šatách čo radi zapózujú s obrovskou cigarou, ale aj o malých chlapcoch s lacnými bejzbalkami, čo napodobňujú hráčske esá bejzbalu (a nie skínov ako tí u nás).

 Kuba je o oknách bez skiel a domoch bez striech a zároveň o oknách, cez ktoré prúdi hudba, hudba, hudba... Aj tie najlacnejšie reštaurácie musia mať svoju skupinu (gitary, rumba gule, bicie, atď.), ktorá chce známymi hitmi spestriť požívacie pochody návštevníkov. A potom dá kolovať obligátny košíček – jeden CUC, pol CUC-a, vďaka za všetko. CUC je konvertibilné peso. A čo nás šokovalo, každá zo skupín predáva vlastné CD-čko! Kuba je krajina CD-čiek. Ostrovná cena: 10 CUC. Všade rovnako. Kubánci tie cucy od turistov očakávajú na každom kroku a za všetko a tak žiaden div, že sme si na zájazde pospevovali: „Cuc se, Cuc tam, nám už je to všetko jedno...” Ale nebolo nám jedno. Lebo Kuba nenechá nikoho ľahostajným.

SkryťVypnúť reklamu

 Kuba je o cestovaní a doprave, ktoré si nedokážete predstaviť, ale zároveň o solidarite cestujúcich, ktorú našinec už tiež ťažko chápe. V krajine, kde sú aj autá na prídel (staršie Lady) a kde je mechanikom hádam každý, aby vedel opraviť predrevolučných veteránov z Ameriky, sa hromadne cestuje v „dobytčákoch” (kamión, občas krytý, občas nie, vzadu pár lavičiek a bus je hotový). Už ste cestovali večer stopnutým dobytčákom na diskotéku? Pár šialených Sloveniek a Slovákov na Kube áno. Len sa museli tíšiť, aby polícia nestopla šoféra, že si privyrába načierno. Cestovanie je tam aj o kočoch ťahaných koňmi, o rôznych obmenách bicyklorikše a tzv. „camello.” Kubánec, ktorý vymyslel tento nový typ MHD (potom, čo Rusi Kube prestali ekonomicky pomáhať) – na náves za kamión posadil čosi ako priestrannú búdu v miernom tvare ťavy – bol režimom štedro odmenený. Dostal Ladu. Na Kube je táto veta bez štipky irónie! Náš kubánsky sprievodca povedal, že camello obsahuje všetko to, čo „správny” americký film – sex, hrôzu, napätie a nemálo nadávok. Najmä keď vás nastupujúci dav zatlačí a vy vystúpite až o pár zastávok ďalej ako ste chceli. A tá solidarita? Nuž, cestujúci keď môžu si navzájom pomáhajú. Vedia ako to chodí. A každý stopár vie, že sa raz (niečoho) dočká, lebo všade na stopovacích miestach je „amarillo” v žltohnedej košeli, štátny zamestnanec, ktorý má oprávnenie zastavovať predmety cestnej premávky (nech sú aké sú) a posadiť do nich tým smerom idúcich stopárov. Tam sa priestorom v autách neplytvá! Plytvá sa iba časom. Ak stopujete na druhý koniec ostrova cesta môže trvať od troch dní do dvoch týždňov...

SkryťVypnúť reklamu

 Kuba je o zlej cestnej infraštruktúre (na vlaky vraj radšej zabudnúť), ale o nádhernej a pestrej prírode – fauna a flóra sa len tak hýri miestnymi endemitmi... Palmy, slimáky, ryby divného tvaru, atď. A vraj až 60 % ornej pôdy leží ladom. Lebo marabu. Husté nezničiteľné kroviny, ktoré sa rýchlo šíria a dusia všetko ostatné. Vraj za to môžu kravy, ktoré sa tam pasú a nestrávané semená výkalmi šíria na čistú pôdu. Sú to ale kravy!

 Kuba je o revolučných námestiach, obrovských pamätníkoch a sochách hrdinov povstaní a revolúcie, ale občas som mal dojem, že trochu toho ich patriotizmu by nezaškodilo aj Slovákom, ktorí sa k vlastnej histórii stavajú veľmi laxne...

 Kuba je o hrdinovi Che – ale o tom snáď samostatne... Nabudúce. Niekedy.

 Kuba je o chudobe na každom kroku, o prezamestnanosti, o ľuďoch posedávajúcih pred rozpadajúcimi sa domami, o starých katedrálach, ktoré súrne potrebujú opravu a o neznámom počte katolíkov. A o neznámom počte vyznavačov santeríe čo je zmes katolicizmu a šamanských prvkov kedysi dovážaných afrických otrokov. Vy možno budete mať šťastie a stretnete sa s bulabaom – pre santeríjcov dôležitá postava.

 Kuba je o cigarách – vo fabrike kde sme boli, v regióne Piňar del Rio, boli aj ženy, ale na sklamanie nás chlapov cigary nešúľali na svojich „tučných stehnách”. Ale tá manufaktúra, so šikovnými prstami, starými lismi a drevenými lavicami, stála za pohľad! Fotiť zakázané. Len neviem prečo...

 Kuba je o rume. Ako ináč? V Havane, až raz tam budete, si nenechajte ujsť múzeum rumu. A statného černocha Carlosa, ktorý vám ako správny entertainer vtipne prezradí zrod a ďalšie osudy tejto liehoviny. Dobrý tip? Kúpte si tam aspoň jednu fľašu Legendario Dulce (7-ročné). My sme ho darmo zháňali po celom ostrove.

 Kuba je o mangu. Hneď dvojnásobne, keďže Kubánci si pod týmto ovocím predstavujú „správne stavanú ženu.” Po našom by to bolo „aj rici, aj cici,” alebo „krv a mlieko.” Keď uvidíte na ulici také „mangito,” a to uvidíte, a často, aj ten rum hneď chutí oveľa lepšie! "Hola! Mangito bonito!" J

 Kuba je o turistike, možno najmä, keď sa to v posledných rokoch stalo pre domácu ekonomiku vysoko výnosné. Prím hrajú Kanaďania, z Európy sú to Španieli, potom Taliani, Briti a Nemci, často chodia aj Argentínčania a Mexičania. Možno to raz „pukne” aj na strane USA a turisti zo Slovenska už nebudú stíhať (najmä finančne), ale to je kapitola už o inom. Avšak samotní Kubánci priznávajú, že nie sú na takúto turistickú „inváziu” susedoameričanov pripravení. Majú nedostatok (dobrých) hotelov a lôžok, zlé spoje, kvalifikovaného personálu a podobne.

 

 Kuba je Kuba. So značkou Castrovcov a Che Guevarru, ale aj Josého Martího, Hemingwaya a Buena Vista Social Club. A s prívlastkom káva s mliekom, čo naráža na výsledok pestrej rasovej zmiešanosti španielskych klolonizátorov s Afričanmi a zvyškami domorodého idniánskeho obyvateľstva. Preto tie pekné mangitá! Kube je o školských uniformách, bezplatnom školstve a lekároch zadarmo (tí, čo ešte neodišli pomáhať Venezuele). Čo viac dodať? Teda, nie že by sa nedalo, ojojoj, Kuba núka námety jak z guľometu, ale viete, lepšie raz vidieť ako dvakrát počuť. Alebo trikrát čítať. Ale čítajte! Niečo ešte zostalo aj nabudúce! Trebárs o tej chudobe alebo o veľkom Che. Hasta Siempre, Comandante!

 

P.S.

Na každej dovolenke je smutné najmä to, že sa musíte vrátiť domov. Do reality a hraničných termínov, ku plateniu účtov, daní, k nefunkčným domácim spotrebičom a niektorí možno aj ku nefunkčným vzťahom, do horšieho počasia a všadeprítomných kecov o politike. Ešteže sú tu fotky a kontakty na novozískaných kamarátov. Snáď vydržia. Tie kontakty. Aspoň toľko ako spomienky na Kubu. Kde každý z nás nechal kus zo svojej duše. A niektorí aj špinavé ponožky po výstupe na El Yunqe. Tú červenú hlinu už fakt nešlo oprať...

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu