O CHE-stnom občanovi Kuby

Najväčší hitom posledných pár večerov je v našej domácnosti pesnička Hasta Siempre. Od speváčky Nathalie Cardone (http://www.youtube.com/watch?v=CwTBCvb_4zo). Bude sa vám páčiť. Aj speváčka, aj pesnička. Má gule, ako by povedal našinec (pesnička, pravdaže...).O niečo menej revolučný videoklip (ale stále veľmi sexi) v podaní tej istej Nathalie je na YouTube na adrese http://www.youtube.com/watch?v=86LSuXi5TLU. A ďalšie verzie, v podaní iných spevákov či kapiel si vygooglite či vyyoutubujete kedykoľvek na nete. Prečo by ste to robili? Lebo Che je prosto Che. Viac ako legenda...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Che v den svojej popravy - La Higuera, Bolivia.
Che v den svojej popravy - La Higuera, Bolivia. (zdroj: net + jnk)

Che na Kube

Kuba je veľký balík smútkokrásy
a všadebiedy nemenší balíček.
Jedlo na výdaj. Na nevýdaj sú pasy,
na každej stene sa skrýva Che.

Kuba je ostrov slobodného času,
domino, salsu a rum nedáš za stierače.
Umrieť môžeš. Na toľlkú biedu a na toľkú krásu
a všade, naozaj všade, usmieva sa Che.

 (30.3.2008 kdesi za Santa Clarou)

 Náš vzťah k pesničke o Che Guevarovi vlastne začal celkom nevinne. Sedeli sme na obede pri Muralii. To je také veľké bralo v provincii Piňar del Rio na západe Kuby, natreté na modro a pomaľované obrovskými motívmi trilobytov, dinosaurov a ľudí. Akýsi umelecký pokus o prierez vývojom života... Obedovali sme (klasika ryža s fazuľou) a pili tú najlepšiu piňacoladu na Kube. Hustú, sladkú a osviežujúcu. To, že práve tu je tento koktejl naj-naj, nám prezradil náš sympatický bubák Jorge a opäť neklamal. Piňacolada v ostatných mestách, hoteloch a dokonca aj na olinkluzívnom Varadere už bola len slabý odtieň tej pri Muralii! Nuž, sedíme, jeme a popíjame a miestna kapela zrazu čosi vybrnkáva o „Komandante Če Geváááárááá...“ To meno už postretlo hádam každého trochu vzdelaného človeka a tak správne tušíme, že Kubánci aj takto vzdávajú hold svojmu hrdinovi revolúcie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Možno to bolo tým koktejlom (3 CUC = cca. 3 eur) a možno celkovou atmosférou uvoľnenosti na spoznávacom zájazde, ale refrén o komandantem nás dostal. Ja som ešte srandoval, že aha, pozrite na kapelu, akí sú mladí, veď z nich si okrem starého speváka na Che nemôže pamätať nikto... To som ešte netušil, že Veľký Che sa navždy zapísal do kolektívnej pamäti kubánskeho národa. Podrobnosti o jeho pôsobení na Kube sme sa dozvedali v správnych dávkach počas výletu, aby to celé vyvrcholilo v meste Santa Clara, kde Che má svoj obrovský pamätník, múzeum a mauzóleum, kde horí večný palmeň a kde okrem jeho pamätnej tabule sú aj tabuľky jeho padlých spolubojovníkov z Bolívie vrátane jeho lásky Tanie z Nemecka (dosadila ju KGB?).

SkryťVypnúť reklamu

 „Bol to fešák,“ vzdychali rad-radom naše baby pozerajúc fotky guerillového bojovníka v múzeu. Bol. Mal niečo v očiach, v úsmeve, v držaní tela... prosto, charizma ako katedrála! Keby že žije dnes, tak je z neho vychýrený playboy. Svojim spôsobom aj bol, lebo o ženy vraj nikdy nemal núdzu. Na YouTube manželka našla minidokumentár, kde istý západný politológ či historik či čo (nezapísal som si) tvrdí, že Che bol typ muža, o ktorom ženy hovoria, že „tento by mohol byť otcom mojich detí.“ Pekné! Priam romantické. Menej romantické a viac realistické bolo jeho skonštatovanie, že „ak sa chcete stať ikonou, nechajte sa zavraždiť CIA.“ To sme sa už ale dostali ku koncu jeho života. A ku špinavostiam, ktoré nazývame politika a vyššie záujmy. Lebo „večný revolucionár Che“ bol odhodlaný vyviezť kubánsky vzor revolúcie všade kde treba, najmä však do krajín Latinskej Ameriky. A vraj nemuseli byť márne jeho snahy...

SkryťVypnúť reklamu

 „Chceme byť ako on!“ hlásajú odkazy kubánskych detí z tamojších bilbórdov a plagátov. A naozaj, Che je na Kube veľký vzor. Nebyť jeho, Castrova revolúcia vraj nemusela zvíťaziť. Prinajmenšom nie tak rýchlo. Che a jeho spolubojovníci pri meste Santa Clara prichystali prekvapenie pre vojakov Američanmi kontrolovaného prezidenta Fulgencia Batistu. Vyše 400 dobre ozbrojených príslušníkov armády vyslaných z Havany malo konečne zúčtovať s „barbudos“ – bradatými vodcami revolúcie skrývajúcimi sa v horách, ktorí boli úspešní najmä na vidieku a na východe ostrova. Che a jeho kumpáni pomocou buldozéru roztrhli koľajnice, podarilo sa im prevrátiť vlak a v priebehu niekoľkých desiatok minút rozprášili vládnu úderku. Bolo to 28. decembra 1958. Pre Batistu fatálny deň. Pochopil, že revolúciu už nezastaví a ušiel z krajiny. Podľa všetkého aj so značnou časťou národného bohatstva. Na nový rok, 1.1. 1959 o poldruhej v noci Fidel Castro z modrého balkónika na námestí druhého najväčšieho mesta Santiago de Cuba oznámil, že Kuba je konečne a po prvýkrát naozaj slobodná. Že odteraz bude môcť o s vojom osude rozhodovať sama. Fidel dobre vedel, že bez akcie v Santa Clare to tak nemuselo byť. Aj preto sláva Che na Kube dodnes stúpa do výšav. A v Santa Clare je miesto, kde dodnes stoja vagóny a symbolicky skrížené koľajnice. A povestný žltý buldozér. Jožo, jeden z nášho zájazdu trefne poznamenal, že lepšiu reklamu na Caterpillar si ani nevie predstaviť. Fakt.

SkryťVypnúť reklamu

 V povedomí Kubáncov sú vzťahy medzi legendou Che a Fidelom Castrom viac ako výborné. Obaja sa spoznali v roku 1955 v exile v Mexiku, Ernesto s domicilom v Argentíne (vtedy ešte nemal prezývku Che, tá mu prischla až na Kube) a Fidel vyhnanec z Kuby. Obaja boli revolučne naladení a s túžbou meniť staré poriadky a neprávosti. O Ernestovi Guevarovi sa hovorí, že silné sociálne cítenie nadobudol cez výkon lekárskej praxe (doktorom bol aj ak povstalec v kubánskych horách) v krajinách Latinskej Ameriky. Ohromná bieda, útrapy a útlak obyčajných ľudí v ňom zrejme „prebudili Krakena“ a keď našiel podobne zmýšľajúcich a odhodlaných ľudí, svet mal spoznať prelomové historické momenty.

 Ak trochu prebrázdite ostrov nadobudnete istotu, že Che je všade. Che po revolúcii dostal od Fidela kubánske občianstvo, ale aj 40 rokov po smrti je stále čestným občanom. CHEstným. Mám rád slovné hračky... Človeka niekedy až napadne, ako je to možné, že na pútačoch a plagátoch, tričkách, čapiciach, plotoch, známkach a nálepkách nie je Fidel? Ale Che. Všade je Che. Neviem, možno fotky Fidela, alebo teraz jeho brata Raula, by boli skôr kontraproduktívne... A okrem toho, Che je predsa tesne spätý s Fidelom a jeho bratom (alebo naopak), to predsa vedia všetci na Kube, takže lesk z Che sa logicky prenáša aj na vodcu/vodcov krajiny.

 Nadrozmerná tvár Che je umelecky vytvorená na havanskom Námestí revolúcie (tuším na budove ministerstva vnútra). Che v podobe grandióznej sochy na vás hľadí v Santa Clare. V najstaršej hrnčiarskej rodine v Trinidade (ktorá vlastní najstaršie auto na Kube – z roku 1904) je skombinovaná hlinená mozaika Che. Jeho podoba a nápis Hasta La Victoria Siempre sú hádam najčastejšie fotografovaním artiklom Kuby. Nekúp si potom také tričko... Stálo iba 10 CUC. Pekné, čierne...

 My, ešte stále neznalí všetkých faktov a podrobností o Che sme si už veselo v autobuse refrénovali chytľavé „Komandanté Če Gevááárááá,“ až sa to stalo jedným z poznávacích znakov našej skupiny. Potom – bolo to tuším v meste Camaguey – nám Jorge u ďalšej reštauračnej kapely už naschvál objednal: „Hasta Siempre, por favor.“ Odvtedy už vieme oficiálny názov našej obľúbenej pesničky. Potom nám Jorge – ako sa na správneho sprievodcu patrí – preložil aj text pesničky a vysvetlil ďalšie podrobnosti. A keď ku koncu zájazdu splašil aj cédečko, v autobuse bolo preveselo. Musím však priznať, že okrem Hasta Siempre, sme si ešte spolu nôtili aj Guantanameru a poniektorí aj Chan Chan od starého, už nebohého Compaya z Buena Vista Social Club (De Alto Cedro voy para Marcane // Luego A Cueto voy para Mayari...). Teraz, už doma, keď poznám aj variantu od Nathalie Cardone je mi jasné, že Kuba ma okrem veľa iných zážitkov obohatila aj po tejto stránke.

 V jednom z klipov Nathalie (ten, ktorý začína výstrelom) sú aj fotky zastreleného Che. Dostali ho 7.októbra 1967. Mal 39 rokov. Telo vystreté na drevenom stole s otvorenými očami. Ako keby nechápal, že nastal koniec revolúcie. Jeho revolúcie. Nielen tej kubánskej. Veď z Kuby, kde bol ministrom hospodárstva a šéf národnej banky (ale kde sa v istých názoroch rozkmotril s Fidelom, alebo možno bol iba charizmatickejší?) si po roku 1965 odskočil do Afriky, ale ak v Kongu nebol úspešný (o jeho africkej misii je dosť nejasností), "doma", v Latinskej Amerike bol už legendou, ktorá dokáže strhnúť masy. Amerika s neľúbosťou vnímala jeho bolívijské ťaženie. Nechcela ďalšiu Kubu na revolučne naladenom kontinente, aj preto CIA vďaka agentovi Felixovi Rodriguezovi (kubánskeho pôvodu) pomohla bolívijským silám odhaliť (8.10.1967) a o deň neskôr usmrtiť El Comandanteho. Toho, ktorému navždy prischla prezývka Che. Pohon naňho vraj trval dva roky! Kým ho presne vystopovali. Ten, kto vykonal popravu o jednej popoludní bol bolívijský dôstojník Maria Terano. Tušil, že zabíja legendu? Zrejme áno (viď jeho spomnienky, dole nižšie).Ak niekto chcel aby niekoľko guliek umlčalo symbol revolučných myšlienok, tak to sa nepodarilo. Fotky bradatého a očami sa do večnosti dívajúceho Che obleteli svet a ľudia si rýchlo začali šuškať, že aha, veď vyzerá takmer ako Kristus... O rok neskôr – 1968 – sa jeho odkazu chytili deti kvetov a dá sa povedať, že večný revolucionár Che neumrel. Ak máme veriť, že človek je živý, kým naňho ostatní spomínajú. A nielen na Kube.

 Hasta la Victoria Siempre!

Zo spomienok Maria Teranu, ktorý zastrelil Ernesta Che Guevaru:

„Bol to najsilnejší zážitok môjho života. Keď som prišiel k nemu, Che sedel na lavici. Keď ma uvidel, povedal: <Prišli ste ma zabiť>. Bol som vystrašený, bez odpovede som iba zvesil hlavu. On sa ma opýtal: <Kde sú ostatní? > Povedal som mu, že oni nič neprezradili a on odpovedal <Boli to praví hrdinovia>. Nemal som odvahu strieľať. V tej chvíli bol Che v mojich očiach veľký, veľmi veľký, ohromný. Oči mu silno svietili. Cítil som ako si ma obzerá, ako tak na mňa uprene pozeral premkla ma slabosť. Myslel som si, že Che by ma mohol ľahko, jednoduchým pohybom odzbrojiť. <Upokojte sa>, povedal mi <a dobre mierte. Zabíjate človeka>. Potom sa pohol späťk ku dverám, ja som zavrel oči a vystrelil prvú dávku. Che s nohami doširoka padol na chrbát, ale zdvíhal sa a silne krvácal. Ovládol som sa a vystrelil druhú dávku, ktorá ho trafila do rúk, ramena a srdca. Che bol mŕtvy.“

(voľný preklad zo slovinčiny.

Zdroj: denník Delo - http://www.delo.si/index.php?sv_path=41,790,244684)

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu