Za polhodinu a 8,20 eur na spiatočný lístok (víkendová cena!) sa v nedeľu krátko poobede pred nami rozostrelo flámske mesto, ktoré si v stredoveku (od 13. storočia) nárokovalo na prívlastok druhé najbohatšie a najmocnejšie v západnej Európe. Hneď po Paríži. Hmm? Asi tak som zaksychtil, keď som si to prečítal. O štvrťmiliónovom Gente na sútoku riek Šelda a Lys som doteraz veľa toho nevedel. Čo je škoda, lebo zhruba za obdobie uvedené v titulku (asi 5 a pol hodiny) som hlavou kýval iba uznanlivo a nijak ináč.
Vlak našu trojčlennú rodinku vyložil na stanici Gent-sint-Pietrs, ktorá je v čiastočnej rekonštrukcii (poodbne ako stanice v Bruseli či Antverpách). Nad stanicou sa ako maják týči štíhla veža z červených tehál s veľkými hodinami a pred ňou je sympatická fontána v miniparčíku. Vedel som, že do centra ide električka číslo 1 (lístok za 1,50 eur), ale však veď nohy máme... Našu nerozhodnosť ktorým smerom sa vydať zväčšil čašník z taverny oproti parku: „Sledujte električkové koľajnice. Doprava alebo doľava, je to jedno.“ Hmm? Vybrali sme sa doľava. Asi po 10 minútach kráčania po ulici Koning Albert som mal silný pocit, že ideme zle. Žiadne šípky či tabuľky a čo je horšie, ani žiadni ľudia. Nikto! Ako keby na mesto spadla neutrónová bomba. Tá, pamätáte sa?, ktorá budovy ušetrí ale všetko živé zničí. Našťastie som začul za nami svišťanie pneumatík a mladý bicyklista (brzda!) nám povedal, že well, ideme dobre, ale je to ešte ďaleko. A bolo! Ale nič to. Odmenou za naše kroky bola prechádzka parčíkom popri jednom z kanálov mesta – výletné lode a lodičky, kanoisti a nebojácne kačky. Onedlho sme dorazili k prvému väčšiemu mostu a za ním sa už črtali siluety nádherných katedrál a hradu.
Najlepšou radou je prenajať si pre spoznávanie mesta bicykel. Tých je tu neúrekom, čo je do istej miery logické, lebo Gent je univerzitné mesto s vyše 100 000 študentmi. Prenájom bicykla vyjde na 6 eur. Ale ani pešo zle nepochodíte. Doslova i obrazne. Ísť pešo po Korenmarkt (nábrežie sýpok) je zážitok! Z jednej strany rieka s výletnými loďami a z druhej strany skvostné domy. Áno, Gent bolo bohaté mesto bohatých kupcov a je šťastie, že staré budovy zrekonštruovali do pôvodnej podoby. Aj ten sivý na nábreží, ktorý je akosi došikma a máte pocit že sa už-už zosype na pivokávičkujúcich cudzinocv pod ním. Cez ďalší most, pod ktorým nasadajú na lode turisti, sa po ulici Jana Breydela (vodca flámskych povstalcov proti Francúzom z 13. storočia) za chvíľu dostanete k najmenšiemu veľkému zámku aký som kedy videl – Gravensteen. Hrad je z kamenných blokov a bol stáročným sídlom flámskych grófov. Sem oddaní poddaní kedysi vôbec nesmeli. Dnes môžu. Vstup od 10 do 17 za 6 eur pre dospelých. Až hore na vežu a hradby s cimburím. Moju dcéru viac ako hrad samotný zaujalo dekoratívne podhradné dotvorenie – veľká pavučina z kovových tyčí. Pavúk tam nebol. Ani Spiderman. Zato v okolí grófskeho sídla sa nachádza starý lodný prístav a okázalo zachovalé dobové budovy. Pravý milovník architektúry toto mesto musí predýchať. Od zámku je to na doplazenie sa ku námestiu Vrijdag a blšiemu trhu, ktorý sa aspoň v nedeľu rozťahuje do všetkých priľahlých uličiek. Staré platne, knihy, tričká, doma nepotrebné plyšáky a hračky, obrazy, staré príborníky, čo len chcete. Aj milovníci blších trhov by si tu prišli na svoje. My sme kupovať nič nehceli, ale Emma si vydobyla Johna Smitha. Postavičku z kresleného filmu o Pocahontas (Tati, keď on je taký pekný! – v reáli vraj bol oveľa starší a škaredší, no ale priznajte to decku).
A potom sa schyľovalo ku dažďu, a ten aj prišiel ako je to v Belgicku bežné a poriadny lejak, ale to sme už baštili nejaké cestoviny v taverne na námestí (chceli sme papať vo veľkej starobylej budove na Grotemarkt, kde stravníkom visia obrovské šunky nad hlavou, ale na prázdne stoly sa dlho čakalo). Hladošov upozorňujeme, že lákadlom v uličkách pešej zóny starého mesta sú nielen belgické ale aj turecké, libanonské, mexické, marocké a indické reštaurácie. Ale lacnejšie a dobre sa dá najesť o kúsok ďalej, v uličke za troma chýrnymi katedrálami, kde premáva električka č.1. Tá na stanicu.
Katedrály... Týchto by sa Vondráčkovej kráľ z muzikálu Noc na Karlštejne tak ľahko nevzdal („kvůli vám se vzdávam trůnu, klenotů a katedrál“). Sú tri v rade za sebou. Bohatstvo bývalých mešťanov je zakomponované do každej z nich. Belfry Tower zo 14. storočia, vlastne nepatril cirkvi, je to bývalá zvonica a opevnená veža z hodinami (a väznica), kde sa v časoch núdze dal ukryť do bezpečia mestský poklad. Na veži je čosi ako okrídlený drak. Vyzerá to tak. Viac ako o sto rokov starší je však chrám v románsko-gotickom štýle St. Nicholas' Church, v ktorom mal kedysi každý vplyvný mestský cech svoj vlastný kútik. Ale najimpozantnejšou z tejto trojice je gotika Sint-Baafs Cathedral. Katedrála svätého Bava. Začala sa vraj stavať už v roku 942. A je, no, obrovská! Vojdú do nej tri menšie katedrály. Magnetom pre turistov je tu obraz od „básnika maľovania“ Van Eycka Adoration of the Mystic Lamb (vie niekto ako je to správne po našom?). Mal som smolu, lebo k obrazu som sa dostal vtlačený medzi dve silné skupiny turistov z Ruska a Španielska a ich sprievodkyne sa snažili jedna druhú prekričať o úžasných detailoch a záhadách na obraze. Najväčšou záhadou je vraj to, či v strede je Boh alebo Ježiš. Ináč som bol z rusko-španielskej prestrelky magor a tak sme z chrámu po chvíli odišli s konštantovaním v mysli: Bravo, Bavo! Treba zažiť.
Ale späť na stanicu sme už išli električkou. Historické centrum Gentu je síce dosť malé ale uchodí vás. Ak neveríte, skúste.
A dank u za pozornosť!
