Za 5,5 hodín sa najznámejšie belgické letovisko dá stihnúť. Aj s okúpaním v mori a ležaním na láži. Najmä to druhé. Lebo Knokke leží pri Severnom mori a to je je pre našinca dosť studené na čľapkanie sa, takže pláž je schodnejšia alternatíva. V nedeľu bolo na tohoročné leto v Belgicku mimoriadne teplo! Až 30 stupňov Celzia. Jasný signál pre polovičku Belgicka, aby sa vybrala k moru. A hádam všetci išli „našim“ vlakom. Na bruselskej Gare Centrale sme traja dospelý, tri deti a jeden detský kočík len tak-tak našli miesto na sedenie (kočík bol na chodbe medzi vozňami), ale večer, cestu späť som si odsedel na dlážke v uličke a so stŕpnutou nohou (na ktorej mi zaspal synovec Paťo). Niektoré veci u Belgov nechápem. Deň predtým sme šli do bližších Antwerp poloprázdnym poschodovým vlakom a do Knokke išiel až z konca krajiny (Liége) málokapacitný rýchlik... Ču už?
Malé, takmer tridsaťtisícové mestečko v tesnom susedstve s Holandskom vraj vďačí za svoju slávu niekoľkým belgickým umelcom a maliarom, ktorý tu pôsobili v 19. storočí (založili spolok Cercle des Artistes) a prilákali prvých turistov. Isté je, že prvé hotely sa tu zjavili asi pred sto rokmi a odvtedy ich iba pribúda. Ak sa vyberiete z malej železničnej stanice, popri celkom zaujímavom kostole hneď na začiatku mesta, smerom na pláž (kam inam?) po dlhej, dlhokánskej hlavnej ulici tých hotelov možno narátať veľa a ešte viac ich je pozdĺž piesočnatého pobrežia do ktorého sa zahryzáva Severné more. A nielen hotely, ale aj reštaurácie a obchody, ktoré sú otvorené aj v nedeľu, čo ináč v katolíckom Belgicku nebýva zvykom. Tie obchody. Všetko pre turistov, no nie? A chodí ich tam dosť. Aspoň vtedy, keď slnko zasvieti. Keď je viac mrakov dlhočiznú pláž vraj obsadia windsurferi s doskou na kolieskach.
Keďže ako som už spomínal, z kúpania je tu zážitok skôr okazionálny, piesočnatá pláž s mólovitými výbežkami do mora má oveľa väčší význam ako v iných letoviskách. Pláž je tu samostatné kráľovstvo. Korzo, relax, imidž, hra, oddych všetko to s pridanou hodnotou vedomia, že je to iba občas a nie stále. Hore, vyššie ku ceste, kde majú čestný podiel z chodníka vyárendovaní bicyklisti a korčuliari, je platená zóna pláže. Hlboký piesok, jemnejší ako ten dole nižšie pri vode. Táto časť je husto, husto obsadená v slnečné dni. Čo je moje a tvoje oddeľujú úzke pásy bieleho plátna, pomedzi ktoré su pozastrkávané kempové stoličky a stoly, potom deky, slnečníky a ako hlavný dekór opaľujúce sa telá. Skúste sa pomedzi to prepliesť s kočíkom (v rukách), v ktorom spí decko... Dolu nižšie, kde nie je nápis „betalen“ (platiť) je piesok menej nóbl, aj s drobnými slimáčikmi, lebo len nedávno vyšiel z mora. .. Ale o to väčší zážitok, najmä ak ste tam s deťmi. Ktorým, a to je pre mňa záhada, studená voda nič nerobí. Šup-šup a už boli v mori. Ja som vošiel maximálne po pupok a aj to len preto, lebo som im robil garde. Moja vášeň pre šantenie vo vode tu dostala ranu pod pás. Táto dolná časť pláže (až do prílivu!) je super na relax v podobe loptových hier, fresbee a podobne. A stavania pieskových sôch. Čo ma dosť prekvapilo, ale tu je to zrejme tradícia, boli rýle na pláži. Veľa rýľov. Normálne záhradkárske náčienie. Už vo vlaku ma miatlo koľko záhradkárov s nami cestuje. Až tam, pri vode som pochopil, že sa idú hrady stavať... Naše decká pravdaže závideli iným deckám tie hlboké jamy a vysoké haldy piesku, lebo tu sme nijaké plážové náčinie nemali a tak som sa musel vynájsť – už ste kopali v piesku lietajúcim tanierom? Fresbee je viacúčelné. A mali sme veru najkrajšie jazierko v tom kvadrante pláže – pekné trojuholníkové! Pláž bližšie k moru je presiaknutá vodou, takže stačí iba trochu odkopať piesok a olé, vytvorili ste mláku, kde je je voda oveľa teplejšia. Raj pre malé detičky. Tých jazierok bolo neúrekom (zrejme v pomere ku tým rýľom).
Vidiecke Knokke s alúrou mesta, veď má aj prestížne kasíno, je považované za najexkluzívnejšiu pláž v Belgicku. Neviem, inde som nebol, napríklad v Oostende. Nabudúce. Exkluzívne sú aj ceny v stánkoch pri mori. Malé pivo za 2 eurá. Je aj lacnejšie (1,70) ale pravdaže aj drahšie (4). A potom, tak ako všade v Belgicku, hranolčeky a zas hranolčeky. Cenu neviem, nekupoval som. Nechcem. Exkluzivitu prostredia dotvárajú pekné budovy a drahé vilky, ktoré si tu prenajímajú predstavitelia high society (im zrejme patrili aj kabriolety, ktoré lenivo chodili sem a tam po hlavnej ulici a ich majitelia okázalo očumovali ľudí na chodníkoch a terasách). A ešte veterné mlyny na okolí. Najaristokratickejšia časť Knokke (pozostáva z viacerých lokalít) je vraj Zoute. Môže byť. K aristokracii sa zatiaľ nehlásim.
Na čo si treba dať na pláži v Knokke pozor, je rýchly príliv. Fakt rýchly. Nás zaskočil o to viac, že tesne pred odchodom z pláže sa nám stratil Paťo. Synovec. Bol a zrazu nebol. Pri fofroch s balením a zháňaním vecí stačil okamih. Má šťastie, že ho ako prvá, po polhodine zúfalého hľadania našla moja manželka. V stánku Červeného kríža. Poradil jej to plavčík. Keby že ho nájdem ja, asi mu struhnem zo dve tri po zadku. To sa nerobí! Strácať sa v cudzine. A vo cvhíli, keď prudko stúpa more (za pár minút pohltilo naše malé jazierko aj s mojou ponorkou a korytnačkou z piesku) a pláž sa tým pádom desne prehustí ľuďmi. No, ale ako hovorieval Shakespeare, koniec dobrý, všetko OK! Spoznali sme aj chuť (menej slané) a silu Severného mora a chuť a šarm tohto letoviska. Pekná vychádzka. Len si predtým vždy pozrite správy o počasí. Pre istotu. V daždi alebo sychravom počasí tu musí byť preukrutne pusto a smutno.
