„Prečo Kuba?” pýtali sa nás niektorí známi. Odpoveď je krátka: Lebo chceme vidieť Kubu takou aká je dnes. Kým je taká, aká je. Možno s prívlastkom castrovská, ale so svojou originalitou, s biedou a krásou dokopy, so svojou vlastnou dušou. Nič nie je nemenné tvrdím, ani stav vecí na Ostrove slobody a až raz dôjde k zmene tamojšieho politického režimu, bojím sa, že aj z Kuby bude iba Amerika. Dúfam, že chápete čo tým myslím... Nejde mi o obhajobu istého režimu.
Je dosť pravdepodobné že aj na Kube, ktorá teraz trpí nedostatkom obrovského množstva vecí po „zlepšení pomerov“ a prechode na trhovú ekonomiku sa brutálne obráti rebríček hodnôt a ostrovania sa budú až príliš upierať na to materiálne. Čo mali dlho odpreté. Podobný stav bol badateľný v krajinách bývalého východného bloku po páde železnej opony. Tí starší alebo strednovekoví ešte pamätajú. Keď nastala doba dôležitosti nie toho aký si a čo si, ale toho, čo všetko máš (a akej značky) a kto si. Keď dôjde ku zmenám (raz dôjde), je nelogické, aby boli Kubánci tohto procesu ušetrení. A bojím sa, že potom to už nebude tá istá Kuba, ktorú si želám vidieť. Niektorí "znalci" tvrdia, že ostrov sa potom vráti do predcastrovského "normálu," keď Kuba bola iba veľkým kasínom a bordelom Ameriky. Hmmm...
Áno, je tam chudoba. Známy mojej manželky, ktorý už s CK BUBO absolvoval „náš“ zájazd cez 14 provincií Kuby jej cez Skype povedal: „Pripravte sa na šok z biedy. Takú biedu si ani nevieš predstaviť...“ Viem? Neviem? Uvidíme. Keď sa človek trochu potuluje po svete, veľkú biedu stretne všade. V Thajsku, na Ukrajine, v Rumunsku, ale aj doma na Slovensku či v Amerike. Kuba je možno špecifický prípad. Vlastne určite, ak do toho zarátame dlhoročnú ekonomickú blokádu Ameriky na „svojho suseda vo dvore.“ Raz sme sa s kamarátmi rozprávali o tamojších pomeroch a dospeli sme k názoru, že ak by USA zvolili opačnú taktiku, namiesto prísnej blokády absolútnu otvorenosť pre svoje firmy, tovary (a lieky a potraviny), možno pod „ťarchou“ všetkého toho „dobrého a cudzieho“ by samotní Kubánci už dávno zatúžili po zmene režimu. Takto sa chudoba stala šikovným politickým argumentom a dokonca zbraňou v boji proti imperializmu.
Na portáli YouTube sú kvantá materiálov o Kube. Naozaj. Niečo o chudobe? Klik na http://www.youtube.com/watch?v=jx-8WU0fEwY&feature=related. Máte radi kubánsku hudbu? Klik-klik-klik... Chcete k tomu aj vlnenie bokmi mladej Kubánky? http://www.youtube.com/watch?v=kPLulMdo21U&feature=related. Mne sa veľmi páči obrázkové spracovanie kubánskej daily life (taká pestrá fotomontáž), šikovne podmaznuté hudbou na stránke: http://www.youtube.com/watch?v=_QjPZT3A1jQ&feature=related. Odporúčam.
Manželka má v Taliansku známeho, ktorý na Kubu jazdí pravidelne každú zimu. Je právnik, dovolí si to. Jazdí tam kvôli tomu, že na pár dní sa ocitne v celkom inom svete. Cíti sa uvoľnene, môže tancovať do rána na pláži s krásnymi babenkami a popíjať dobrý rum. Sem-tam síce prezradí, že možno ho majú radi preto, že kúpi prasa pre celú dedinu, platí im za to, že mu robia taxikára na starých autách a štedro rozdáva rôzne pozornosti. Ďalších tisíce Európanov a aj Američanov z južného a severného kontinentu tam vraj idú len preto, aby si nechali urobiť nový chrup za lacný peniaz či vykonať operačný zákrok. Vraj kvalitne a lacno. Asi nie nadarmo Castrovci ospevujú výborný zdravotnícky systém.
Viem, že sú ľudia a organizácie a nadácie, ktoré ľudí vyzývajú aby na Kubu necestovali, lebo turistika ako hlavný (a čoraz väčší) príjem devíz iba predlžuje agóniu castrovského režimu, ktorý brutálne potláča ľudské práva a týra politických väzňov. Takéto embargo však nikto nemôže nanútiť. A neplatí, že keby turisti prestali chodiť, situácia s ľudskými právami by sa zlepšila. Týmto podobné praktiky neobhajujem! Len sa neutrálne pozerám na kubánsko-americký spor o ľudských právach, keď Kuba poukazuje, že Amerika tiež na kubánskej pôde, vo väznici v Guantanáme mučí a týra ľudí. A má to oficiálne povolené (a keď nie, tak zoberie podozivých do lietadla, aby ich mohla mučiť vo vzduchu alebo na zastrčených letiskách či iných neznámych miestach). A týmto túto kapitolu uzatváram.
Teším sa na Kubu! Po večne zamračenom, ufúkanom a upršanom Bruseli chcem naplno priazeň slnka a trópov. A originálnej exotiky s príchuťu dobrodružstva, šúľania cigár, pálenia rumu, vône pláže a mora a zrejme aj tou dávkou chudoby. Človek tvárou v tvár biede aspoň trochu spokornie. Snáď. A uvedomí si, že našinec naozaj nemá dôvody si sťažovať, lebo inde žijú ľudia, pre ktorých je náš svet, na ktorý často iba nadávame, doslova utópiou.
Hasta lluego, compañeros!
