reklama

O princeznej, lietadlách a oslavách

Dnes sme naživo videli belgického princa a princeznú a manželka mala šťastie aj na kráľovu manželku Paolu. „Videl si? Videl si to? Kývala mi z okna!!! Aha, to čierne auto. Mala taký veľký klobúk a kývala všetkým ľuďom. Preto ešte tlieskajú...“ šťuchla do mňa Majka. Ja som nič nevidel. Ani klobúk, ani kráľovnú. Unavene som si vystieral nohy sediac na obrubníku pred sochou kráľa Leopodla II. A rozmýšľal, či tá vojenská prehliadka pri príležitosti štátneho sviatku Belgicka stála za to. Za to čakanie a státie na slnku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
takto farebne to v sobotu 21.7. poobede vyzeralo nad Bruselom
takto farebne to v sobotu 21.7. poobede vyzeralo nad Bruselom 

Ale princeznú a princa som videl aj ja. Korunný princ Philip a jeho manželka,  dievčenským menom Mathilde d’Udekem d’Acoz, stáli pri policajnom vrtuľníku ktorý bol „voľne pohodený“ na Námestí Poelaert (pred Palácom spravodlivosti). Zhovárali sa s mužmi od poriadkových síl a nevyhli sa ani novinárom. Hlavne princezná. My sme si najskôr všimli iba to, že okolo vrtuľníka je podozrivo čulý ruch, blýskanie kamier a zvýšený počet  ochrankárov. Tých ťažko prehliadnuť: muži v čiernom, krátko ostrihané vlasy, čierne okuliare, slúchatko v uchu. Keďže sme nič nevideli cez hustú bariéru ľudí pred nami, zdvihol som Majku na ruky (ako kedysi zamlada). „Tak čo, kto je to? Nejaká modelka, či herečka?“ pýtal som sa jej. „Neviem,“ povedala ona ale o sekundu jej zaplo, lebo celá rozžiarená mi oznámila: „Princezná! Určite to bude princezná! Pamätám si ju z fotiek a aha, ten vedľa nej v tom sivom saku bude určite princ...“ Potvrdilo sa, že ženy majú dobrú pamäť na svadobné fotky princezien. Lebo tá mladá, elegantná žena s účesom na pravú stranu v bielych nohaviciach a hráškovozelenom saku bola naozaj princezná Mathilde. Ozaj pekná. To hovorím teraz za nás, za mužov. Usmievavá, lebo úsmevmi naozaj nešetrila, sem-tam podala ruku šťastlivcom, ktorí sa dostali až ku nej (ochrankári neboli žiadni drsňáci), pózovala profesionálnym fotografom z visačkou Press na krku aj amatérskym lovcom záberov z radu turistov. Ani neviem ako sme sa nechali vtiahnuť do víru ľudí, ktorí takmer bežal za princom a princeznou. Vzrušené hlasy, úsmevy, cvakanie foťákov, potlesk... Hmm, Belgičania asi majú manželku následníka trónu radi. Boli sme od nich len na pár krokov, blízko blízučko. Ktovie kedy sa ešte tak blízko dostaneme k nejakej princeznej?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Tak toto som nečakala!“ tešila sa Majka. V priebehu jedného večera vidieť naživo kráľovnú, princa aj princeznú. A to sme sa dnes vybrali len tak do mesta, pozrieť sa ako Belgičania oslavujú svoj štátny sviatok. Pri poštovej schánke bol už včera oznam, aby sme dnes, 21. júla vyvesili vlajku. Belgickú pravdaže. V našom dome je šesť bytov (na každom poschodí jeden) ale iba sused z druhého zavesil trikolóru. Tých zástav po meste nebolo ako v Amerike, ale chcem povedať, že ich oslavy sa mi páčili. Ani nie tak vojenská prehliadka, ktorá sa mi zdala dosť bez šťavy, ale skôr celý ten duch osláv.

Na vojenskej paráde boli najlepšie lietadlá. Stíhačky, veľké dopravné letúne, prvýkrát som naživo videl AVACS (to s tým veľkým okrúhlym tanierom na chvoste) aj obrovské tankovacie lietadlo s demonštratívne vypustenou hadicou vo vzduchu, potom bojové vrtuľníky, prosto, to stálo za to. Najväčší potlesk zožali staručkí veteráni, ktorí hrdo defilovali aj napriek starobe v kostiach. Ak bojovali v druhej svetovej, tak už musia mať dobre cez osemdesiat. Boli ich asi tri čaty. Hrdo prepochodovali dvíhajúc nohy a šermujúc rukami vo vzduchu pred čestnou tribúnou s kráľovskou rodinou a hádam všetkými veľvyslancami z Bruselu (bol aj slovenský, videli sme auto s našou vlajkou) a ešte asi sto metrov pomedzi dav ľudí tlieskajúcich za uzáverami na chodníkoch a potom sa po kraji vrátili aj oni na čestnú tribúnu. Jasné, že ich organizátori nenechali pochodovať všetkými ulicami. Medzi vojakmi, vlastne hneď medzi prvými skupinami defilujúcich sa zjavili aj mladí študenti, ktorí hrdo niesli obrovskú modrožltohviezdučkovú zástavu Európskej únie. Scéna ako z otvárania olympiády. Aj im začali ľudia tieskať. Síce iba sporadicky, ale ťap-ťap-ťap tam bolo. „To určite tlieskajú majitelia bytov, ktorí ich prenajímajú eurofunkcionárom,“ povedal som žene. Lebo prenajímať byt je dnes veľmi lukratívny biznis v Bruseli. To nám ešte na jar potvrdil aj Jacques, zamestnanec istej realitky, keď nás celé dva dni nosil po rôznych voľných bytoch. „Ale viete, my Belgičania si v týchto bytoch nedovolíme bývať,“ povedal nám vtedy. V bytoch od 850 eur mesačne vyššie. „Sú pre nás príliš drahé.“ Áno, Brusel na EÚ a najmä na euroúradníkoch výborne zarába.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak som spomínal hore vyššie ducha osláv tak preto, že Bruselčania oslavy svojho štátneho sviatku vsadili nie na národnú hrdosť (čo je u nich asi aj ťažko, lebo Valóni a Flámi sa stále hádajú kto na koho dopláca), ale skôr na oslavu svojich mužov a ženy z poriadkových síl – dá s apovedať, že dnes deň otvorených dverí (a všemožnej techniky) mali vojaci, policajti a žandári, sanitári-záchrankári a požiarnici. Aspoň na dvoch miestach boli nainštalované policajné autá (na takom špeciálnom rošte), ktorí sa po stlačení gombíka začali otáčať na strechu a akože kopŕcať. Aj s posádkou vo vnútri, spomedzi zvedavých divákov. Rad bol skutočne dlhý. Požiarnici zas „obsadili“ budovu Beneluxu a zlaňovali ostošesť po múroch a oknách priamo nad preplnenou Rue de la Régence. Zlaňovali aj so špeciálnou „vaničkou“ (neviem ako to nazvať), v ktorej bola akože dochrámaná obeť požiaru alebo pádu zo skál. Aj im ľudia tlieskali. A za rohom si mohli vyskúšať triafanie na terč prúdom vody s hasičskej hadice. Mne sa zdalo, že to bola všeobecne oslava voľna a pohybu. Najskôr sme navštívili Parc de Bruxelles, kde mesto pozývali sviatkujúcich nie na piknik, ale na „olympicnic.“ Hlavne pre deti to bola šanca na vyšantenie sa a spoznanie niečoho nového. Ktovie, možno práve dnes sa v parku zrodila budúca športová hviezda. Svoje stánky na tráve či an chodníku mali hádam všetky športové federácie z Belgicka – judisti, lukostrelci, golfisti, bicyklisti, zápasníci wu-shu a čo nás najviac zaujalo boli akrobatické skoky na trampolíne. Boli to oslavy o pohybe, radosti a zábave. A pardon, aj o kultúre. Na námestiach Sablon (malé aj veľké) a ulici Régence celý deň vystupovali rôznoeurópske folklórne súbory, kapely a fanfáry. Slovenský folklór zastupovala skupina Li Tchena z mesta Liége, vystupovali dokonca až štyrikrát, ale neviem s akým úspechom. My sme sa chystali na ich posledné vystúpenie. Ktoré sa prekrývalo s vojenskou prehliadkou a z parku cez miliónový dav okolo Kráľovského paláca a zátarasy sme sa načas nepredrali na námestie Petit Sablon. Škoda, tešil som sa na nich a bol som zvedavý kto ten súbor tvorí, ako tancujú a čo spievajú...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ale aspoň si videl princeznú,“ snažila sa ma večer upokojiť manželka (to sme už doma márne vykúkali cez okná v snahe uvidieť sľubovaný veľkolepý ohňostroj – strechy nám zakryli výhľad). Áno videl. Deň bol však aj tak plný zážitkov, ale takto to máme tak trochu aj „posmotánkované.“

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu