reklama

O stredoveku na vlastné riziko

Raz alebo dvakrát do roka sa vraciam do stredoveku. A necítim sa tam ako chudák, ale skôr ako pán. Pri toľkom žrádle, pití a bujarej zábave... Veru. Adresa „stredoveku“: bývalý pivovar v dedinke Dětenice neďaleko Mladej Boleslavi, asi 70 kilákov od Prahy. Otvárať dámam dvere, vykať a slušne sa poďakovať obsluhe tu nemusíte. Obsluhujúci personál má v popise práce byť na klientov hrubý. V stredoveku sa slušnosť predsa nenosila. Určite nie v krčmách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
dalsia z prilezitostnych obeti detenickej inkvizicie...
dalsia z prilezitostnych obeti detenickej inkvizicie... (zdroj: Ivan Pastor, ZIVOT)

 „Co čumíš, vole? No co?“ Takto zhurta ma namiesto pozdravu pred pár dňami privítal hneď pri vchode do netradičnej reštaurácie výčapný. Na hlave slamený klobúk, biela košeľa, čierne gate. Čašníčky boli „vyštafírované“ á la buržoázne haute couture spred pár storočí - dlhé farebne vzorované šaty, previazané v páse a povinný dekolt. Je sa na čo pozerať!

 Večer čo večer sa do Deteníc zbiehajú autá zo šíreho okolia, z Prahy ba dokonca aj spoza hraníc. Chýr o zážitkoch napodobňujúcich stredovek sa šíri rýchlo a ľudia sú zvedaví, prahnú po netradičnom. Strĕdovĕká restuarace funguje v priestoroch bývalého pivovaru z roku 1307 už takmer päť rokov a dobrý cveng má aj v zahraničí a to najmä vďaka veľkým firmám z okolia, ktoré sem pravidelne a masovo nosia svojich návštevníkov a obchodných partnerov z cudziny. Mať tak euro za každé blysnutie fotoaparátu za jeden večer, už popíjam mojito a píšem tieto riadky kdesi z Bahám...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Cudzinci sú však ukrátení o české „obohacujúce“ lingvistické prvky, ako napríklad Žrádelník namiesto Jedálneho lístka a najmä o šťavnaté (ale nie vulgárne!) vstupy personálu. Slováci našťastie rozumejú. „Sedláku, tu máš to pivo!“ alebo „Už ste to sežrali?“ či „Chcete nĕco k chlastu?“ a ešte „Vodprejskni, nemám dost místa.“ Ak sa personálu pýtate na toalety, nech vás neprekvapí odpoveď: „Jak kdĕ? Zahni doprava a najdeš to po smradu.“ Ale atmosféra je povznesená, za čo môže aj kombinácia slivovice s tunajším kvasinkovým pivom a tak zákazník rád uhne pred čašníčkou raziacou si v dave miesto s krígľami piva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Čo v stredovekom pube ušetrili na príboroch, lebo tu sa je rukami a nanajvýš nôž (zabodnutý v drevenom stole) je povolená pomôcka, neľutovali investovať do vnútorného vybavenia. Udupaná dlážka je posypaná slamou, ale ináč je krčma spestrená opravdovou šibenicou, napichovacím kolom, klietkou hanby, škripcom a ďalšími mučiacimi nástrojmi. Ak by sa to niekomu zdalo málo morbídne, nájde tam aj staré náhrobné kamene a desiatky umrlčích lebiek. Pravých. To všetko v ponurom osvetlení, lebo jediným zdrojom svetla sú fakle, sviečky na stoloch a oheň v kozube.

 Keby človek do takéhoto prostredia prišiel a iba potichu jedol, bolo by to dosť depresívne, ale sparafrázujem stupavský hit a poviem, že „detĕnická krčma nie je smutná.“ Zákazníkov z drevených lavíc a stoličiek dvíhajú – rovno na drevený stôl – roztancované brušné tanečnice (pozor, okrem nedele a pondelku!). Telá sa im vo svetle sviečok lesknú od potu, návštevníkom sa dlane lesknú od masti (pečené kuriatka, klobásky, rebierka) a ak sa niektorý z nich rozkokoší, už ani dobre nevidieť, čo je masť a čo je pot... Tanečnice (devy zo súborov stredovekých tancov a bojových umení) tu pravdaže nie sú na obchytkávanie a laškovanie, vysvetľujte to však priopitým hosťom! Ktorí navyše nevedia po česky. Ak plesnutie po ruke či facka nestačí (tých sa už ušlo!) pribehne tanečniciam na pomoc šermiar alebo fakír alebo hráč v kocky (hrá sa o detenický dukát – suvenýr). Chlapi v kožených gatiach a kabátcoch na holom tele patria tiež medzi enterteinerov. Keďže som mal tú česť navštíviť krčmu asi päťkrát (hľa, jedna z výhod tlmočenia) už viem, že ich súboje majú jasný scenár: šerm s mečom a fakľou, pričom sa behá po celej pivnici vrátane stolov, hroze sa kričí a nadáva, občas sa nejaký ten zákazník ocitne ako zajatec súboja, potom finálna scéna, keď jednému z bojovníkov od zásahu fakľou začne horieť rozkrok na kožených gatiach. A tie reči okolo toho! Dámy odušu jačia a pištia a smejú sa, až zabudnú na chvíľu fotiť, potom pribehne jeho kumpán s vedrom vody a špleeech! A ešte kuk do gatí a zvestovanie: „Nebojtĕ se dámy, symbol mužství je v pořádku!“ A že ste práve stáli poblíž a ste „trochu“ premočený? To nič, kto by sa teraz hneval a okrem toho pri ohni v kozube sa raz-dva osušíte. Alebo pri tanci s „brušniciami.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ticho v o stredovek sa snažiacej krčme nie je možné aj preto, lebo hosťom hrá jedna či dve kapely takú divne chytľavú a hopsavú hudbu. V latinčine, okcitánčine, staročeštine, či čom... Na tom nesejde. A keď kapela pauzuje, zo skrytých reprákov sa valí Čechomor. Tiež chytľavé. Isté je tu len jedno: nuda nehrozí. Ak ste sa na smrť nevystrašili, keď vám nečakane pri uchu buchol výstrel dobovej pištole (skoro ma to zhodilo zo stoličky!), nadšene sa zapojíte do „procesu,“ keď sa zjaví inkvizítor v kňazskom rúchu a jeho pomocníci vyberú obeť za účelom vyháňania diabla. Majú dosť času aby si všimli dobre sa zabávajúcu návštevníčku. Bosorku, ako ináč. V kurze sú mladé baby. Zrejme preto, že sa tak rýchlo neurazia pri rečiach, ktoré okolo toho vznikajú. „Ďábel“ za z tela devy vyháňa veľkým železným krížom, latinskými výrazmi, železnými kliešťami a ohňom a je to ozajstná šou. Najmä pre tých čo sa tlačia okolo, prizerajú a divoko skandujú: „Ešte, ešte“ alebo „Upáliť! Upáliť!“ A ak to nepomáha – potom, čo sa k slovu dostala aj klietka hanby aj škripec – prichádza rad na nástroj mučenia najstrašnejši: veľké pierko. „Ten má ale péro!“ hovorí katov pomocník a uhádli ste, ďalšia salva smiechu nechýba. Štekleniu po holom bruchu a bokoch, natiahnutá pritom na škripci máloktorá odolá... Naopak, ženské jačanie mužskú časť klientely ešte viac rajcuje. A nakoniec, po exorcistickej šou si inkvizítor dá ruky vbok, čím zámerne povystrčí svoje lono a už „očistenej“ bosorke prikáže: „A teď si ženo nevděčná klekni a polib lemroucha.“ Dav zaburáca, lemrouch má úspech, veď už je neskoro večer a prasačinky sú snáď dovolené, ale inkvizítor sa na všetkých zvysoka prísne pozrie, potiahne sa za rúcho hábitu a už dôraznejšie artikuluje: „Polib lem mého roucha, ženo.“ A čo dav? Smeje sa ešte viac na tom, ako sa nechal nachytať na slovnej hračke a domov málokto odchádza nerozjarený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

 Možno sa nájdu takí, čo povedia, že to všetko, stredovek na vlastnej koži a za nemalé peniaze, je jeden veľký gýč. Nuž, každý má právo na svoj názor. Určite však v Dĕteniciach našli návod ako predať dobrý nápad. Dĕtenický zámok z 11. storočia a pivovar, ktoré za socializmu chátrali sú teraz podnikateľskou zlatou baňou.  Vedľajší zámok noví majitelia po reštitúcii zrekonštruovali, teraz je z toho vychytené miesto na svadby a pivovar opäť varí pivo na otvorenom ohni podľa receptúr z 18. storočia. A výsledok pútí do stredoveku? V roku 2006 krčmu navštívilo okolo 200 000 ľudí a návštevnosť odvtedy stále stúpa. Závideniahodné. Mnohé, takzvané dobré reštaurácie, takýto výsledok nedosiahnu ani v "novoveku."

Link: http://lesk.zoznam.sk/cl/11246/103619/Vitajte-v-stredoveku-

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu