Posledných pár dní som sa stresoval či stihnem načas dva preklady pre dve rôzne agentúry (jeden „ťažko“ technický a druhý „ťažko“ právnický). Taký divný stav napätia, nervozity, nepokoja... Stihol som. No, ešte musím opraviť preklad tej právnickej knihy pre istú štátnu inštitúciu, ale to je už operácia takmer na voľnobeh... A hneď potom ma čaká druhá časť pasovania sa s termínmi ako „záslepka,“ „prechodka,“ „čierna vlnitá rúrka“ či „zaaretovanie vodiča.“ Vodiča ako kábla. Lebo najskôr v tom strese som pri preklade „vodiča“ do iného jazyka použil slovo šofér a potom som čumel ako puk, že čo má spoločné šofér s farbou, prierezom a aretovaním. Nie je vodič ako vodič...
Preklady do iných jazykov majú svoje záludnosti. Hovorím in neklady (zápory). Napríklad skratky. Keď zadávateľ nevysvetlí o čo ide, môžete sa aj desaťrazy zabiť a nič vám to nepomôže (H.č. je číslo vodiča – vedeli ste? Ja blbec, nie). Vtedy nastupuje mailová prestrelka: prekladateľ-agentúra-objednávateľ-agentúra-prekladateľ. Vďaka ti, ó, rýchly internet! Nezávidím staršej generácii tlmočníkov a prekladateľov, ktorí museli sprocesovať všetko na klasickom písacom stroji. Brrr! Žiadne Delete a najmä Ctrl C a Ctrl V – nepredstaviteľná pomoc pri textoch s často opakovanými výrazmi či frázami. Keď máte v jednom odseku právnickeho textu (tak na polstranu) asi pätnásťkrát použiť výraz „v súlade so zvyklosťami medzinárodného práva,“ nuž, vtedy je Ctrl V ne-za-pla-ti-teľ-ná pomoc. To len tak na ilustráciu.
Nahoršie sú pre mňa (okrem právnických) technické preklady z oblasti o ktorej nemám ani bledomodrý šajn. Viem, nemal by som sa takto zhadzovať, ale kto z vás bežne ovláda terminológiu smaltovaných vaní, stacionárnych kotlov, údiarní a plničiek mäsa či liečivých ľudových bylín alebo biotronických lámp a inštalácií pouličného osvetlenia? Ha?
Pri tých bylinách pomáha univerzálna latinčina. Sladič obyčajný? Hmm. Netuším čo to je, ale po latinsky je to Polypodium vulgare. A už stačí k tomuto výrazu priradiť nejaké rumunské slovo (napríklad byliny) a je to! Ale pri technike a technológiách zúrivo preklikávam internet, či nenájdem niečo bližšie o tej-ktorej téme. Aby som bol in, v obraze. Keď nie, tak treba zohnať encyklopédie, slovníky, odborné knihy a podobne. „Najsúčasnejší“ slovník, ktorý mi môže pomôcť pri technických prekladoch je česko-rumunský a z roku 1960. Veeeľmi zastaralé výrazy, ale topiaci sa aj toho chytá.
Pamätám keď som prvýkrát tlmočil na školení o kotloch. Ťažké sci-fi! V prvý deň som myslel, že porodím ježa, tak ťažko to šlo. Teraz už OK, chodím tam piaty rok a no problem! Raz mi jeden starší kolega tlmočník (maďarčinár) rozprával o tom, ako pri preklade knihy o starých zbraniach vyše polroka hľadal správne podklady k nejakým súčiastkam. Klobúk dole, majstre!
Sú chvíle, keď preklínam chvílu že som ja chumaj, ten-ktorý dokument na preklad zobral. Sakra, bolo mi to treba? nadávam si v duchu a občas aj veľmi nahlas, keď si neviem poradiť s nejakým výrazom. Som stratený v preklade. A áno, priznávam, nie sú to malé peniaze, aspoň na slovenské pomery, hoci v Prahe je to o dosť viac a ako zisťujem tu v Bruseli sú komunitárni tlmočníci a prekladatelia iná (finančná) kasta. Ťažká liga, do ktorej asi nikdy nebudem patriť. S kombináciou rumunčina-slovenčina... To mám zato, že som sa za mladých čias dobre nenaučil svetovejšie jazyky. Ale sú to zaslúžené peniaze, to mi verte! Hoci poznám aj pár agentúr, ktoré by chceli normostranu (1800 znakov aj s medzerami) technického prekladu za 200 korún!!! Ghhrrr?? Sory, tak málo už hádam ani študenti nepýtajú!
Čo je však horšie, nikdy nemám stopro istotu, že dokončený a odovzdaný preklad je presný. Verný. Nie som dokonalý! Vždy mám pocit, že som mohol čosi lepšie vyšperkovať, vernejšie vystihnúť, pýtam sa či som niečo nezhovadil a namiesto do tlmočníckeho raja pôjdem rovno do pekla. Raz ma takto „pokarhali“ za bankovnícku terminológiu. Hej, stáva sa. Je to hlúpy pocit. Ale keby som tomuto pocitu totálne podľahol a stále hľadal čo kde ešte vylepšiť, asi by som nikdy nestihol nijaký termín. A agentúry (a objednávatelia) si cenia tých, čo vedia dodržať deadline alebo zabezpečia preklad obratom (aj to sa dá).
Nedávno Miro Šedivý, kolega blogger písal o tlmočníkoch z Bruselu a spomenul, ako ťažko sa prekladajú vtipy. Svätá pravda. Zažil som to viackrát, lebo neverili by ste, ako sa vážení politici niekedy dokážu odviazať, a pred pár rokmi som mal tú smolu, že som pri oficiálnom obede musel veľmi neslušný vtip preložiť vysokému straníkovi z KDH. Bol to hodne „okresaný“ a zjemnený vtip, sám som sa hanbil ho polopatisticky podať tak ako som ho počul. A tým pádom bez príslušného hahahaha efektu. Občas takéto „úpravy“ musíme. Je tu aj čosi ako takt a zachovanie dekóru.
Ale pripomenulo mi to, tie vtipy, iné ťažkosti. S nadávkami. Neverili by ste, aká je slovenčina chudobná na nadávky! Veru, hoci sa to nezdá. Vlani som začal prekladať jednu knihu (výborné dielo!) od mladej rumunskej autorky a priznám, že neviem ako niektoré mastné prasačinky a necudné intímnosti vôbec preložiť! To sa ani nedá! Teda nie vždy a akýkoľvek dobrý preklad nevystihne presne kontext, expresívnosť a plnovýznamovosť tej-ktorej šťavnatej nadávky. Ďalšie neklady prekladov.
Ale jedno musím priznať – sú tu aj klady tohto povolania: každý preklad a každé tlmočenie je pre mňa obohatením a teraz nemyslím na výšku honoráru! Obzoryrozširujúca činnosť. Už chápem princíp fungovania plynových kotlov, viem ako sa smaltujú bojlery, šijú kožené poťahy do áut či ako zložito sa rodia medzinárodné zmluvy. Okrem iného... Že mi je to nanič? Poviete. Pardón, jeden nikdy nevie. A to už nehovorím o slávnych, teda skôr vplyvných ľuďoch, ktorí sa dajú takto zažiť – ministri a poslanci, veľvyslanci a prezidenti, ba dokonca som sa rozprával aj s kráľom. Rumunským (a bez koruny). Ale o tom nesmiem. Prísľub mlčanlivosti, viete?
