Už dávnejšie som vedeniu časopisu, v ktorom pracujem nesmelo navrhoval oživenie našej web-stránky o rubriku, ktorá dnes vo svete frčí jedna radosť. Najstarší spoločenský týždenník na Slovensku má totiž bohatú tradíciu priamej komunikácie s čitateľmi a bolo by nemoderné ponechať tento, po desaťročia platný stav iba na listovú korešpondenciu či maily. Treba kráčať s dobou. Nebáť sa. Tvrdil som. A ajhľa, problogovacia lobbingová taktika zapustila korene a finalizovala do no nového blogformátu v slovenskom mediálnom priestore. Som rád.
Niežeby som týmto chcel odlákať čitateľov tejto stránky. E-e-e. Môžem dokonca povedať, že najmä vďaka smečkárskym blogom – čo je už opravdový fenomén – dostali šancu aj blogy v našom médiu. Sú populárne, navštevované a inšpirujúce! Raz som zistil, že moje blogy v SME číta moja najvyššia šéfka. Neraz, hneď ráno po príchode do práce ma dobrosrdečne „sfúkla“ za môj výtvor z predošlej noci. Ejha, zneistel som prudko. Keď som sa to first time dozvedel. Lebo človek tu všeličo popíše a skomolí a nemyslí na autocenzúru a (prípadné) dôsledky. Ale nikdy žiadne výčitky neboli, skôr podpichovanie. Tí, čo ma osobne poznajú, vraj z blogov zistili, že viem byť aj iný. A o to ide. Lebo je vraj dobre, keď človek dokáže stále prekvapovať…
A možno aj vďaka tomu, že som bol jediný blogger v našej redakcii, bola mi zverená úloha skoordinovať (hlavne presvedčiť o vhodnoti blogovania ďalších kolegov!) projekt našej časopisovej blogstránky. Stalo sa.
Oddnes – streda, 31.01.2007 – teda blogujem na dvoch frontoch naraz. Zo zvyku tu, kde som začal (nekončím!) a z nového zápalu a nadšenia aj v mojej domovskej redakcii. Som na to zvyknutý. Byť dvakrát. Veď ak už nič iné, mám dvojité občianstvo…
Naša blogrubrika sa pravdaže nevyrovná tej zo SME. Ani si to nenárokujeme. Zatiaľ, v prvej fáze, priestor na blogovanie dostali iba redaktori časopisu. Tí, ktorí chcú. Dobrovoľne poodhaliť čosi viac o sebe a svojom vnímaní sveta. A najmä presvedčiť našich čitateľov, že za anonymnými menami na konci článkov sú zaujímaví ľudia. Naozaj.
Rozbiehame sa, naberáme odvahu, zbierame skúsenosti, tak buďte tolerantní. Vy, čo sa cítite fajnšmekrami na blogu a vy, čo vždy máte v sebe vysokú dávku kritickosti. Verím, že budeme čoraz lepší a lepší. Nie je to samochvála. Ale nádej. A dúfame, že aj blogy a flogy na tejto stránke budú navštevované a okomentovávané. Nechceme písať do šuflíka!!!
Po istom čase rubriku (veríme, že aj z novou web-vizážou časopisu) rozšírime o príbehy a postrehy po slovensky píšucich ľudských bytostí žijúcich kdekoľvek na svete. Budete vítaní!
Dočítania, priatelia!
Kde?
Od dnes už aj na www.zivot.sk – sekcia Blogy (vlavo hore). A nielen.
