Jedno je na tomto svete isté, že nič nie je isté. Starý známy výrok. A podľa všetkého sa vzťahuje aj na barda bardov, na básnika básnikov a dramatika par excellance Williama Shakespeara.
„The bard, or not the bard, that is the question.“ Parafrázou známeho To be or not to be začala D'Arcy Doran z Associated Press Writer svoj článok o sobotňajšom oznámení Deklarácie o opodstatnených pochybnostiach (Declaration of Reasonable Doubt) o identite Williama Shakespeara. Autormi deklarácie, ktorú už podpisalo 287 ľudí, sú niektorí z najvýznamnejších britských šejkspírovských hercov! Napríklad známy herec Derek Jacobi alebo Marc Rylance, bývalý umelecký riaditeľ Shakespeare's Globe Theater v Londýne. Ich deklarácia nasledovala po finálnom matiné hry Ja som Shakespeare, v ktorej sa pátralo indentite veľkého barda. Nie sú prví, čo spochyňujú talent umelca zo 16 storočia, veď už počas života básnika zo Stratford-upon-Avon sa tradovalo, že veľa diel, ktoré podpísal, nevymyslel on sám...
Sú takí, čo v rámci rôznych konšpiračných teórií pochybujú, že vôbec existoval, lebo o jeho živote až tak veľa informácií nemáme (nie je istý ani dátum jeho narodenia - 26.4.1564 ???), iní špekulujú, že to bol možno Talian (viď talianske pozadie niektorých jeho hier), no a ďalší spochybňujú IBA ten fakt, že on sám je autorom hier, ktoré už dávno patria do kultúrneho dedičstva ľudstva.
Ako je známe, medzi najčastejšie protišejkspírovské argumenty patrí fakt, že sa narodil a vyrastal v neurodzenej a negramotnej rodine – bol vidiečanom bez vyššieho vzdelania a je otázne, kde a ako sa dostal k pochopeniu širšieho významového kontextu spoločenskej vrstvy o ktorej píše (šľachtici, králi) a ku ktorej nikdy nepatril, k podrobnému štúdiu histórie či opisu európskych miest a štátov kde nikdy nebol... Vie sa aj to, že sa oženil veľmi mladý, už v 18. rokoch (vzal si o 8 rokov staršiu Annu Hathawayovú), mal tri deti a vystupoval ako divadelník.
Malé akademické združenie, zoskupené okolo spomínaných hercov si dalo tú námahu preskúmať vierohodnosť Shakespearovho autorstva, pričom sa odovlávajú na expertízy založené na štúdiu dobového práva, antickej a modernej histórie a matematiky. Hmm, netuším čo môžu tie expertízy obsahovať, ale podľa britských akademikov sa okruh možných autorov svetoznámych hier zúžil na troch „podozrivých,“ ktorí už v minulosti boli považovaní za možných autorov - Christopher Marlowe, Francis Bacon a Edward de Vere, earl z Oxfordu. „Tiež sa prikláňam ku skupinovej teórii,“ povedal Jacobi a dodal: „Nemyslím si, že by niekto napísal toľko diel sám.“ Ako je známe, Shakespeare napísal 37 „nehynúcich“ diel. A možno aj viac, keďže o presnom čísle sa historici stále dohadujú. „Myslím si, že vodcom skupiny bol de Vere, lebo súhlasím, že jeden z autorov písal o vlastných skúsenostach a živote...“ Toľko Sir Derek Jacobi. Nuž, de Vere bol naozaj šľachtic a mal všetky možnosti, ktoré život Shakespearovi odoprel...
K pochybnostiam „deklarantov“ patrí aj fakt, že známe diela ani v najmenšom neodzrkadľujú súkromný život Shakespeara – ani zmienka o jeho rodisku, v dielach plných vášne ani ň o smrti jeho 11-ročného syna...
Dokument deklarácie bol odovzdaný Williamovi Leahymu z Brunel University vo West London, riaditeľovi prvého „graduate program“ pre Shakespeare Authorship Studies, ktorý odštartoval začiatkom tohto mesiaca. V odovzdanom dokumente sa hovorí, že jeho signatári nemajú nič proti mužovi zo Stratford-upon-Avonu, iba pochybujú, že bol autorm hier nesúsich jeho meno. Argumentujú, že nie sú známe žiadne dokumenty a záznamy, z ktorých by vyplývalo, že Shakespeare dostával honorár alebo sa tešil patronátu (niekoho bohatšieho a vplyvného) za svoje písanie. V deklarácii sa uvádza, že v minulosti medzi pochybovačov patrili také osobnosti ako Mark Twain, Orson Welles, Sir John Gielgud alebo Charlie Chaplin a ďalší, ktorým sa nepozdávalo, že vidiečan Shakespeare bol až pridobre familiarizovaný so životom vyšších horných vrstiev a poznal detaily z preňho neznámych a vzdialených lokalít, ako napríklad Taliansko. Leahy po doručení kópie dokumentu vyhlásil: „It's a legitimate question...“ A pripustil, že táto záhada by sa mala objasniť najmä prostredníctvom „intellectual discussion.“
Medzi záhady života toho, čo vstúpil do všetkých učebníc literatúry, patrí aj to, či mal alebo nemal homosexuálne sklony, čo možno vyvodiť z jeho 126 sonetov adresovaných chlapovi. Iba 26 napísal pre ženu. To je však vedľajší aspekt prvotnej otázky – bol alebo nebol autorom známych hier? Odpoveď na túto otázku ponúka aj americký spisovateľ Robin Williams a to dosť prekvapivú: tvrdí, že Shakespearove diela napísala – žena. Mala ňou buť Mary Sidney Herbertová, kontesa z Pembroku. Ju a kráľovnú Alžbetu I. pokladali za najmúdrejšie ženy Anglicka! Literárni historici pripúšťajú, že mohla pomáhať málo vzdelanému Shakespearovi, ale žeby všetky diela vytvorila sama? Američan argumentuje, že mala potrebné vlohy a aj motív, čas a príležitosť písať. Viedla literárny salón, mala obrovskú knižnicu, ovládala cudzie jazyky, nechýbali jej peniaze a ani kontakty na presadenie hier na scénu. Prvé tri Shakespearove diela uviedla spoločnosť Pembroke ’s Men sponzorovaná kontesou z Pembroku. Iba náhoda?
Ďalšie výskumy a analýzy možno odhalia pravdu. Prečo, ak naozaj išlo o iných (iné) autorov súhlasili s pošejkspírovaním svojich diel? Zatiaľ sa obľúbené hry hrajú a budú hrať všade na svete pod značkou Willa Shakespeara. A dovoľme mu dovtedy „prezumpciu neviny.“ Kým sa nedokáže opak. Sám Veľký Will by mohol na tieto podozrenia zareagovať replikou jednej zo svojich postáv: „Môžeš byť čistá ako sneh a cnostná ako ľad, aj tak neujdeš klebetám.“ Otázka je, a zrejme legitímna, či tento výrok patrí naozaj jemu.
