Rumuni majú jedno obľúbené príslovie, na ktoré sú mimoriadne hrdí: „Každý Rumun sa narodil básnikom“ (Românul s-a născut poet). A naozaj, v rumunčine sa dobre a ľahko rýmuje a frázuje, mám to vyskúšané a hlavne načítané. Ale keďže som Slovák, hoci narodený tam, píšem po slovensky (čokoľvek) a tak viem, že aj slovenčina je ľúbozvučný a tváriteľný materiál.
Kdesi, kedysi, som čítal, že deckám by sa od malička mali čítať básničky a rôzne tie rýmovačky, že to u nich formuje pocit estetična a logickosti a pravdaže obohacuje ich slovnú zásobu. Tak sa snažím. Čítam jej rôzne veršovačky z detských časopisov a knih, ale hlavne vymýšľam svoje. Máme toho „nasúkaného“ dosť a priznám, že mnohé z našich výtvorov (akože spoločných, nie, nech má malá dobrý pocit) som už aj pozabúdal, lebo som nimi nenakŕmil papier. A pritom viem, že verba volant, scripta manent. Slová vyprchajú, písmo ostáva. A keď aj niečo predsa len načarbem na makulatúru, zostáva to roztrúsené po šuflíkoch, zošitoch a útržkoch papiera kdesi na dne tašky. Takúto mám ja zodpovednosť voči vlastnej kreativite...
No, ale viem, že aj iní tvoriví jedinci svojimi výplodmi len málokedy bombardujú svet. Koľko je takých, čo z rôznych príčin navždy pochovali svoje básne či poviedky v temne šuflíka? Našťastie dnes im doba praje, lebo už netreba prácne, čiže osobne obiehať literárne časopisy a „múdrych“ redaktorov a nechávať tam obálky plné textov. Internet je plný literárnych stránok, kde podobne ako na blogu každý môže s kožou na pľac a ak sú odozvy na jeho diela dobré (od anonymných čitateľov) tak vie, že sa môže odvážiť aj za tým redaktorom... Dokonca literárne a básnicke servery tu boli skôr ako blogy (dokonca aj na SME)! Vlastná skúsenosť...
No ale poďme do šuflíkov, kde sa možno postrácali mnohé talenty... Do šuflíkov napríklad aj za pesničkami. Kamil Peteraj sa v súvislosti s našou superstarmániou v nejakom časáku vyslovil, že Slovensku viac ako dobrí interpereti chýbajú dobrí textári. Čosi v tom zmysle... Asi vie o čom hovorí, lebo sám napísal okolo 800 textov pesničiek a mnohé už „zľudoveli.“ A tak ma napadá, či by nebolo od veci urobiť čosi ako textársku „hľadá sa superstar.“ Mladí autori (ja teda už asi nie L) by posielali svoje texty, verejnosť aj nejaká odborná porota by ich posudzovali a tie najlepšie z textového finále by dostali šancu na zhudobnenie, pričom by do projektu boli „pozvané“ aj hudobné kapely, speváci a speváčky, ktoré/í napríklad nemajú vlastných dvorných textárov. To ako nápad. V duchu myšlienky, že možno aj mladí textári, nielen speváci, potrebujú nejakú tu vzpruhu. Aby ich možno naozaj dobré texty texty nezhnili v šuplíkoch. Tak ako Cmorik vyšiel z anonymity, možno aj nejaký neznámy mladík alebo slečna s vtipným a ľahkým perom sa márne potĺkajú od redakcie po redakciu...
Mám si dať tento nápad patentovať? Kým mi ho niekto neukradne a prídem tak o bubáky?
Aha, čo všetko spôsobili daždivé dni tu v Bruseli... Ja som vlastne pôvodne chcel dať iba jeden textík na posúdenie – širšej verejnosti - a vzniká mi z toho čosi ako kampaň... Ha, nevyspytateľné sú cesty... Ale tú moju easy a simple nástojčivodaždivosmutnozaľúbenú pesničku bez nároku na vysoké umenie predsa len „attachnem.“ Čo keď je medzi vami šikovný hudobník, ktorý len čakal na inšpiráciu? Alebo sa mám obrátiť na superstáristov? J
- - -
Keď prší
Celý deň vonku len prší
padá a padá a padá...
Slniečko ktosi zas zrušil
darmo ho na nebi hľadám
Celý deň vonku je krhla
leje a leje a leje...
Nálada dobrá nám zdrhla
a slnko nik nevie, že kde je
Celý deň vonku je mokro
močí a močí a močí...
Nebo snáď zdvihlo svoj poklop
nebu zas vytiekli oči!
Prší a prší a padá
a ja hľadám úkryt keď leje
Keď padá dáždik tvoj dáždnik
je bezpečný prístav!
keď pršíííí – pri mne sa pristav
Celý deň vonku sú slzy
tečie a tečie a tečie
To rozbité nebo ma mrzí
no neboj, tentokrát neutečiem!
