Nie veľmi vydarený mužský pokus o zľahčenie ženského údelu, ale s tým nosením je to pravda. Našťastie to nie je až tak hrozné, akurát, že prvé čo sa musí muž naučiť, je správne chytiť to malé telíčko do rúk, tak, aby jej hlavička neklimbala. Ja mám ale vždy pri tom starch. Čo ak sa potknem? Čo ak mi vypadne? Čo ak do niečoho s ňou nemotorne natazím? Čo ak… No, radšej na nič take nemyslieť! Že?
Pri našej prvej dcére Majka nemohla kojiť kvôli zápalu prsníkov (bolo to dosť kruté, pre vysoké horúčky nás už ani nevnímala) a tak sme Emmku veľmi rýchlo začali kŕmiť z fľašky. Nenávidel som tie nočné vstávania (raz ja, raz manželka, pekne na striedačku), odmerky s práškovým mliekom, zohriať vodu, zamiešať, kvapnúť na predlaktie, či je dosť horúce… V noci, vytrhnutý zo spánku som ešte viac nepraktický ako cez deň. Pamätám, že som chodil ako mátoha, vrážal do všetkého a porozsýpal a porozlieval čo sa dalo. Ach jaj… Sonička zatiaľ naštastie papá z prírodného obalu a chutí jej to. Takže v noci vstáva už len manželka. Dosť pravidelne. Včera v noci však bolo podozrivo ticho. Aspoň sa mi tak zdalo. Neviem, či poznáte ten stav, keď očakávate každú chvíľku plač a za dverami nič… Normálne som sa z vedľajšej miestnosti chodil pozerať do spálne, či je všetko OK. Viackrát za noc. Svietil som mobilom na tvár maličkej. Či dýcha, či sa hýbe, či sa mrví. Môže sa to mnohým zdať čudné, ale čerství rodičia to zrejme chápu…
Na prvé dni po pôrode prišli ku nám svokrovci, takže máme nielen morálnu ale normálnu pomoc (najmä teplá strava), avšak neskoro večer a v noci už nikoho nechceme budiť a tak ak bábo nechce zaspať striedame sa s manželkou “na stráži.” Zistili sme, že Sonička zvláštne reaguje na môj hlas a tak (podobne ako predtým pri Emmke) jej pri držaní v náručí a chodení s ňou hore-dolu po izbe spievam, recitujem a hlúpo táram dve na tri. Staršia dcéra sa z môjho spevu normálne rehoce a má zrejme pravdu, lebo ak by ma niekto prihlásil na Superstar, stopro som lídrom Hviezdnej roty! Ale Soničke to nevadí. Zatiaľ. Dokáže pri tom zabuvinkať. Môj repertoár je však prudko obmedzený. Neviem prečo som pri oboch dcérach zostal verný trom pesničkám. Rumunskú smutnoopileckú baladu Să-mi cânți cobzar bătrân ceva, să-mi cânți ce ști mai bine asi nepoznáte a zo slovenských ako uspávanka či kočíkovanka u mňa fungujú hity Krásna, krásna kde si husky pásla a ešte Čížiček, čížíček, čížik maličký.
Avšak predvčerom večer – a to ma fakt dojalo! – sa mi podarilo Soničku uspať na motívy Európskej komisie. Už mi došli pesničky, ad-hoc veršovačky a rôzne táraniny a tak aby reč nestála, reč ktorá uspáva, začal som si nahlas opakovať komisárov z Európskej komisie a sektory prisúdené jednotlivým štátom. Ja viem, blbosť. Zrejme dozvuky nedávneho testu… Lotyško – Pjebalgs – energia… Slovinsko – Janez Potočnik – veda, Luxembursko – Viviane Reding – médiá, Malta – rybárstvo, Neelie Cross je Z Holandska – žena - kompetišn, Belgicko – Michel, taký bradatý pán – humanitárna pomoc, Írsko, doprdele, za čo zodpovedá Írsko? A podobne a stále dookola. Tento monológ ako uspávanka zabral! Neuveriteľne. Žeby už nemluvňatá tušili, že Komisia je nuda?
Muž po pôrode je aj napriek rôznym vybavovačkám a papierovačkám (nenechá snáď ženu so stehmi a naliatymi prsiami chodiť po úradoch!) a zavadzanio-pomáhaniu doma predsa len menej vyťažený ako jeho žena. Už len to pravidelné vstávanie a vyhrňovanie trička ku brade musí byť únavné a rutinnostresujúce! A potom nezabúdať na všetky tie dôležité mastičky, olejčeky, krémiky, kúpele, zásypy a tisíce iných drobností! Mať plienky vždy po ruke (Kde si dal plienku, tu som si ju prichystala!) a cumlík (Bež ho rýchlo opláchnuť!) a vlhké utierky (Nie, tak sa tá krabica neotvára!) a správna voda do kúpeľa (Čo šaškuješ s teplomerom? Strč tam rýchlo lakeť!) a vždy nachystané malé kúsky textílií podobajúce sa na odev (Toto nie, to je už na prepranie!) prípadne istota, že je tá správna chvíľa na kočíkovanie vonku (Rozložil si ten kočík?)… Dámy a matky, klobúk dole! Máte môj rešpekt. Radšej sa pôjdem hrať na časopriestor, čiže kopať kanál odtiaľto až do večera, ako meniť s vami.
Avšak aj napriek prvotnému zdaniu, že muž po pôrode je z hľadiska prvých dní bábätka zbytočný, nie je to tak. Viem to ja a vedia to všetci muži, ktorí chcú byť pri tom. Pri prvých úsmevoch a prvých skriveniach pusinky do plaču. Pri prvých hrách s prštekami a zvukoch, ktoré sú nepreložiteľné, pri prvých zvedavých a zmätených pohľadoch malého človiečika. Áno, pre bábätká je dobré počuť náš hlas, vidieť náš úsmev. A pre ich maminky je zas občas dobré pri tom strese a chaose a bolestivých bradavkách sa na niekom vyventilovať. Hm, vlastne už viem, že muž po pôrode je veľmi dôležitá úloha!
P.S.
Týmto moja trilógia Muž pred, pri a po pôrode končí
