Ja som starý všežravec všetkého napísaného a aj počas pozerania telky mám furt tendenciu čítať titulky – aj tie vo flámčine. Nedá sa to. Po dvoch minutách si vždy uvedomím, že to nemá zmysel. Zložitejšia sa mi zdala už iba thajčina... Jediné čo som sa po flámsky zatiaľ naučil sú nápisy na domoch: TE HUUR a TE KOOP. Prenájom a predaj. Pre mňa už irelevantné.
No ale späť k televízoru. Na BBC a CNN sa človek nemôže v kuse pozerať ak nie je maniak a zistili sme, že talianske kanály (manželka vie po taliansky) sú stále o tom istom – vedomostné súťaže na zbohatnutie (každý takýto program spestrujú sexice v krátkych sukniach), reality šou (zas plné krátkych sukní a opálených nôh) a politických debát (aj moderátorka musí byť sexi). Takže tiež žiadna výhra...
„Čo budeme robiť po večeroch?“ Pýtala sa ma Majka, kým sme ešte nemali zapojenú telku (výhodou je, že Belgacom nám okrem TV pripojil aj internet a jeden mobil). Nuž, ja som sa doteraz nenudil, lebo som skladal nábytok. To viete, prázdny byt... A keďže štyri izby treba zaplniť (a zamestnávateľ dal na to jeden plat!), na istý čas sa nám známy švédsky nábytkársky reťazec stal dôležitým a častým útočiskom – nábytok do spálne, do detskej izby, obývačka, rozťahovacia posteľ do hosťovskej, skrinky, zásuvky, police, potom ešte vešiak, atď, atď. Keď poviem, že už sa mi o šroubováku aj sníva, neklamem. Skrutkovači, aby som urobil radosť jazykovým puristom. Po týždni kamarátenia sa s drevenými doskami, skláňania nad plánmi a skrutkami mám tendenciu krútiť pravým zápästím doprava. Tik od skrutkovača. „Tak ti treba, keď nemáš poriadny sersám,“ povedal by mi môj švagor, hrdý na svoju príklepovú vŕtačku. No, nemám. Včera som si dokúpil malú pilku na rezanie kovu, lebo som potreboval trochu kovanie na skrini „upraviť.“ 5 euro vo výoredaji v BRICO. Predtým som musel kúpiť pilku na drevo, bolo treba skrátiť nejaké police... Času som mal dosť a tak som celý týždeň skladal a skladal, skrutkoval a skrutkoval. Hotovo, už môžete prísť. Ku nám do Bruselu. Sa pozrieť. A pochváliť ma, aký som šikovný, lebo ináč je o mne známe, že som drevo.
Takže môj prvý týždeň na novom som sa bez telky celkom obišiel. A aby som sa nenudil, pri sťahovaní som k nábytku a ostatným veciam pre istotu pribalil aj slušnú zbierku kníh, na ktoré som doma nemal čas. A viete čo? Fakt som si zvykol! Že mi každovečerné elektrické tv-žiarenie nechýba. A ukecaní moderátori a hlásateľky správ s hviezdnymi ambíciami a vyšumelí komici... Manželka je tu už dlhšie a tiež si zvykla. Nielen na večery bez správ o našich celebritách a celebritkách ale aj na to, že dva týždne spávala v prázdnom byte na nafukovačke. Nuž, každé začiatky bývajú nejaké...
„Budeme počúvať hudbu!“ povedal som jej na otázku čo budeme bez telky. Veď máme doma vyše 200 CD-čiek. Neviem či ste tiež prešli životným štádiom nakupovania cédečiek. Vo veľkom. Mňa to chytilo na intráku (kde sme mali čb shit telku) potom, ako som od spolužiaka zo Sudánu kúpil CD-prehrávač. Gro našej audiotéky je z tých čias, hoci mnohé z cédečiek sú pirátske a dnes už ani nefungujú. No ale za tie roky diskov pribudlo (narodky, meniny, oslavy, atď.) a tak je z čoho vyberať. Verte mi, po rokoch je to naozaj radosť objavovať objavené - počúvať muziku, ktorú ste si obľúbili kedysi na intráku alebo ešte skôr, počas dospievania! Akoby ste natrafili na dávno zabudnuté čaro... Dnes (pri žehlení, vonku zas pršalo) som si napríklad púšťal Frankieho Sinatru, Čechomor, hudbu z macedónskeho filmu Pred dažďom (Before The Rain) ktorá ma vždy dostane do vyššieho levelu a ešte niečo rumunské, čo určite nepoznáte. Takže naše večery sú teraz aj o hudbe, ktorú sme doma dlho ignorovali.
Ale zisitli sme, že cédečká ba ani DVD-čká (predvčerom sme si opäť pozreli Marečku podejte mi pero – zásoba z domu) ani zďaleka nemôžu konkurovať internetu! Odkedy tu bol technik z Belgacomu a opravil nám sieť a máme internet aj wireless aj fixný, telka nám naozaj nechýba. Majka aj do druhej v noci skypuje s bývalými kolegyňami z práce kvôli ktorým si odchod do EÚ takmer rozmyslela (klebetia, čo iné?), avšak ešte predtým vždy večer zavoláme mojim rodičom do Rumunska, kde je naša dcéra na prázdninách. Radosť telefonovať cez skype, keď je to lacnejšie! Najnovšie si Majka zvykne brať notebook aj do kúpeľne - má cez net naladený Expres a vraj pekne hrajú... Tak toto výrobcov notebookov asi fakt nenapadlo!
Takže tak. Zisťujeme, že doma sme boli až príliš namotaní na to, čo televízor prináša. Na každodenné večerné správy, klebety, reality šou, súťaže, filmy a seriály. Pamätám, ako Majka pravidelne zaspávala pri zapnutej bedni už o poldesiatej kým teraz vydrží hore aj do polnoci a dlhšie. Trochu ma iba mrzí, že neviem ako skončia niektoré rozpozerané seriály (Zúfalé manželky napr. alebo Nezvestní, ak by naši doma dali aj poslednú sériu) a chýbajú mi aj dokumentáry á la Spektrum či Discovery, ale svet sa kvôli tomu nezrúti. Určite to budú niekedy niekde opakovať, alebo sa to časom bude dať kúpiť na DVD-čkách.
Teraz, kým je ešte naša malá na prázdninách musíme voľné večery využiť aj na prechádzky večerným mestom (hoci neviem ako je to možné ale v Bruseli je ešte aj o jedenástej večer svetlo!) alebo si len tak odskočiť na pivo. Kriek, to čerešňové, červené už nechcem! Radšej Leffe. Ale keď aj Emmka sem príde, asi prehodnotíme záležitosť s telkou. Už kvôli tomu, aby nezabúdala po slovensky (rozprávky, programy pre deti, filmy) za tie roky (neviem koľko), čo tu pobudneme. Bojím sa, že skôr či neskôr sa na našom balkóne (z ktorého každý druhý deň pozerám na nalietavanie stíhačiek na základňu NATO) zjaví satelitný tanier. Naladený na Astru 1, kde sa vraj dajú chytiť slovenské aj české stanice...
