Akonáhle sme sa s v našom novom domove „na čas neurčitý“ zabývali (zmontovaný nábytok, vyprázdnené vrecia so šatami, naplnená chladnička, spoznanie najbližších supermarketov, služieb a staníc MHD), začali sme škrtať víkendy v kalendári. Nielen tak z plezíru, všetko má svoj účel. Napríklad návštevy rodinných príslušníkov, (ex)kolegov a známych z materskej krajiny. August už máme dosť poškrtaný, bola tu švagriná so švagrom a ich dve malé deti (ojojoj), predtým tu manželka tri dni hostila svojich bývalých kolegov, teraz je na rade môj kolega, redaktor zo Života, nie v auguste radšej nechoďte, máme nabité...
Ale hovorím, vlastne píšem to najmä preto, že som aj v tomto prípade pochopil, že nič nie je nezištne. Isteže, poteší nás každá návšteva, veď to bude vytrhnutie z rodiacej sa rutiny, ale už po pár dňoch v Belgicku sme pochopili, že to vždy bude niečo za niečo. Na návštevu sa vraj nechodí z prázdnou rukou, patrí to k bontónu, a my ak môžeme, aj touto cestou, chceme budúcim návštevníkom pripomenúť, čo nám tu z domova chýba.
Mne predovšetkým noviny, časopisy a knihy (je otázkou času, kedy mi dôjde privezená zásoba). Vždy keď idem okolo stánku Toute Le Presse pri stanici metra Mérode (neďaleko nás) ma to zo zvyku trhá tam vojsť a vyjsť s náručou tlačovín. Smola. Neviem po francúzsky ani po flámsky. Asi začnem kupovať anglické časáky. Manželka našťastie objavila pri Schumane (sídlo EU inštitúcií) stánky, kde dostať českú tlač - MF Dnes, Reflex a Respekt (časáky po 2,70 eur – dosť, nie?). Neviem na akom princípe funguje dovoz českých tlačovín (a gréckych, ruských, maďarských a španielskych) do Bruselu, možno je to len imidžová (čiže stratová) záležitosť, ale verte mi, potešilo by ma kúpiť si tu čosi zo Slovenska! Ani by som tie eurá a centíky neľutoval... Takže, naše návštevy už vedia: priniesť najčerstvejšie noviny a časopisy. Darmo vysedávam aj poldňa na nete, papier je papier!
Ďalšie „pozornosti“ môžu byť rodu kulinárskeho. Nielen bryndza, ale napríklad aj čerstvý rascový chlieb (alebo zemiakový). Ten naozaj vonia domovom. Mňam! Malej Emmke zas chýbajú naše biele malé rožky za korunu päťdesiat. Tu majú iné a tie nechce. Zamysleli ste sa niekdy nad významom chleba? Na rozdiel od Ameriky, Talianska alebo Číny, Belgičania majú bohatú tradíciu chleba a bagiet, len my sme im zatiaľ neveľmi prišli na chuť. Pokúšame sa. Vážne. Kupujeme rôzne varianty farby, zloženia a veľkosti (ktoré nám hneď nakrájajú). Je to asi vec zvyku... Potom taká banálna vec ako sú rezance. Áno, obyčajné vaječné či bezvaječné. Tenké (a lacné). Márne som ich nedávno hľadal v obchode. Také nemali. Alebo, a toto ZDô-RAZ-ŇU-JEM, kyslá kapusta. Sudová. Dobrá. Až mi slinky tečú, keď teraz píšem. Našiel som na internete kopu receptov (ako domáci pán sa učím variť) a mnohé z nich sú s kyslou kapustou. Aspoň liter, dobre? Alebo mi chýba naše tradičné acidofilné mlieko. Na to som bol doma dosť „namotaný.“ Najradšej som ho pil s čerstvými a ešte teplými škvarkovými pagáčmi, ktoré tu tiež nevidno. Kúpil som si v miestnom supermarkete GB lait battu, ale nie je to kyslé mlieko aké mi šmakuje. No, na všetko si teraz ani nespomeniem (aha, ešte šošovica, klobásky, slovenská horčica), ale zistil som, že východiskom z tejto núdze môžu byť poľské alebo rumunské obchody. Vraj dobre zásobené. Na ihrisku v našej štvrti som spoznal dve Rumunky (jedna s dieťaťom), ktoré sú tu dlhšie a poznajú sieť obchodov s potravinami na aké sme u nás zvyknutí. Musím raz „čeknúť.“
A priznám sa, nebudeme sa brániť ani domácim pozornostiam z čeľade tekutých. Nejde tu o našu závislosť od liehu, skôr o vernosť tomu, čo doma po večeroch chutilo - becherovka, fernet stock citrus, niektoré značky vína... Ľuboš, môj švagor sa ukázal ako správny návštevník a ešte správnejší Čech - nechal mi tu basu českého piva. Tiež chuť domova.
A možno by ste mohli so sebou pribaliť aj trochu kultúrnej vložky – DVD filmy, ktoré nemáme a CD a DVD rozprávky (slovenčina, čeština) pre dcéru. Tie, ktoré sme si priniesli z domu sú už obohrané (zas sa neznalosť francúzštiny ukázala ako hendikep).
Sme nároční? Neviem to posúdiť, ak áno, pripisujte to nášmu ešte iba krátkemu odlúčeniu od domova, od vecí, ktoré boli donedávna úplne samozrejmé. O rok s amožno moje/naše nároky na návštevy zmenia.
A čo za to ponúkame my? Našim návštevám? Nuž, okrem nocľahu zadarmo, pohostinstva a tak, možno aj iný pohľad na Brusel a okolie. Už sme čosi stihli spoznať a na iné sa chystáme. Nebojte, bude to slušný barter! Obojstranne výhodný. J
Au revoir!
